Hasiči prišli s návrhom, že by sa mohol zrekonštruovať na Hasičskú zbrojnicu. Vyšla výzva Ministerstva vnútra a mohol sa vypracovať projekt na rekonštrukciu. Projekt bol schválený – rekonštrukcia bola spolufinancovaná zo štátneho rozpočtu SR z kapitoly MV SR vo výške 95%. Typ a názov projektu: Prestavba rodinného domu na Hasičskú zbrojnicu, výška poskytnutej dotácie 30.000 €.
Po krátkom príhovore nastal akt odovzdania Hasičskej zbrojnice prestrihnutím pásky starostom obce Petrom Medvecom a veliteľom DHZ Petrom Černákom.
Po tejto slávnostnej udalosti rozkazom veliteľa boli povýšení členovia DHZ:
- Starší hasič: Peter Černák ml., Peter MLADŠÍ ml.,
- Vrchný hasič: Marko BAJÚS,
- Rotník: Kristína BOBKOVÁ,
- Nadrotník: Patrik ŠEREŠ.
ÚzO DPO SR v Revúcej uznesením povýšila:
- Nadzbormajster: Peter MLADŚÍ st.,
- Starší zbormajster: Peter ČERNÁK st.,
- Zbormajster: Viliam PETRÁŠ, Lukáš ŠEBÓK,
- Mladší zbormajster: Radka ADAMČIAKOVÁ, Igor MOLNÁR.
Vyznamenanie Za zásluhy – Peter MEDVEC starosta obce.
Čestné uznanie pre DHZ CHYŽNÉ: Peter ČERNÁK st., Pavol CIRBES, Ján MLADŚÍ st., Peter MLADŠÍ st., Lukáš ŠEBÓK.
Všetci prítomní si prezreli zbrojnicu, na stenách boli obrazy z rekonštrukcie, v klubovni boli fotky zo súťaží s pohármi.
Po prehliadke sa všetci presunuli do Kultúrneho domu na občerstvenie.
ÚzO DPO SR v Revúcej ešte zastupovali Ladislav Üveges a Zoltán Dúdor.
Prajeme dobrovoľným hasičom z Chyžného, aby sa dočkali ku protipovodňovému vozíku aj hasičskej cisterny a aby využívali zrekonštruované priestory čo najefektívnejšie.
Gabriela Jakubecová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a