Chyžné (6)
Dočkali sa Hasičskej zbrojnice aj v obci Chyžné
Napísal(a) G. Jakubecová
Posledná júlová sobota (30. 07.) roku 2022 bola slávnostná hlavne pre dobrovoľných hasičov v obci Chyžné. Nastal deň, kedy sa slávnostne odovzdala Hasičská zbrojnica do používania.
Napriek tomu, že bol upršaný deň, po deviatej hodine sa začali schádzať pred Hasičskou zbrojnicou okrem hasičov aj obyvatelia z obce. Pred zbrojnicou si prítomní mohli prezrieť CAS 32 T 815 z Jelšavy.
Po hlásení veliteľa DHZ Petra Černáka starostovi obce Petrovi Medvecovi všetkých prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA, tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej a predseda KV DPO SR v Banskej Bystrici a odovzdal slovo starostovi obce, ktorý sa prihovoril k prítomným. Z príhovoru sme sa okrem iného dozvedeli, že hasičský spolok v Chyžnom bol založený v roku 1905. Pred pár rokmi obec odkúpila domček a začali riešiť, ako ho využiť.
JUBILANTKA KATKA – amatérska výtvarníčka z Chyžného maľuje už polstoročie
Napísal(a) J. Genčanský
V prvý augustový deň sa dožíva okrúhleho životného jubilea Katarína Molnárová. Mimoriadna žena, ktorá zasvätila svoj život deťom a ich výchove. Pracuje ako profesionálny rodič a za ostatných desať rokov poskytla domov viac ako desiatke detí.
Hoci sa narodila v Nových Zámkoch, súhrou životných náhod napokon zakotvila v Chyžnom. A tu, v malej gemerskej, historicky významnej dedinke, naplno rozvinula svoju druhú veľkú vášeň – lásku k výtvarnému umeniu. Maľuje od desiatich rokov a už takmer pred štyrmi desaťročiami vystavovala v rodnom meste ako členka spolku výtvarníkov Csemadoku. Pred 15 rokmi sa stala členkou klubu Plánka, čo je voľné združenie regionálnych amatérskych výtvarníkov pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. V tamojšom dome kultúry mala Katarína Molnárová doteraz tri individuálne výstavy a mnoho spoločných s výtvarníkmi zo Slovenska, Česka, Maďarska i Srbska...


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a