V dejinách Slovenska má stredoveké nástenné maliarstvo na území Gemera a Malohontu výnimočné postavenie. V južnej časti regiónu boli dobré podmienky pre poľnohospodársku činnosť a severná časť je významná predovšetkým nerastným bohatstvom. S hospodárstvom sa rozvinul aj kultúrny život. Výsledkom prosperity v 13. až 15. storočí je súbor stredovekých nástenných malieb, nachádzajúcich sa v 18 kostoloch. Predstavitelia gemerských rodín Bebekovcov a Csetnekyovcov mali intenzívne kontakty s juhom Európy. Stavby ich rodových kostolov v Štítniku a Plešivci v okrese Rožňava zdobili talianski majstri. Aktivitu maliarskych dielní a jednotlivých umelcov zase dokumentuje tvorba na stenách menších vidieckych kostolov v Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Chyžnom, Roštári, Kameňanoch, Šiveticiach, Lipovníku a Krásnohorskom Podhradí.






Kostol v Chyžnom je v súčasnosti v relatívne dobrom technickom stave. Pred dvoma rokmi prešla rekonštrukciou celá strecha a eternit vymenili za pôvodné šindle. Čiastočne zateplili aj strop kostola. V 70. rokoch minulého storočia sa následkom banskej činnosti začali na kostole objavovať trhliny. Tie skúmali odborníci, ale pravdepodobne je to v poriadku, pretože ďalšie zásahy tu nevykonali. Nedokážem odhadnúť, čo by pre nás znamenalo, keby bol aj náš kostol zapísaný v zozname UNESCO. Určite by to bola prestíž a zviditeľnenie, ale určite by sme privítali, keby sa spolupráca pri využívaní tohto kultúrneho skvostu zlepšila.
(Zdroj: teraz.sk)
Fotografie: Ľubo Jambrich a OcÚ Chyžné

































Na zápis do zoznamov UNESCO sú na Slovensku pripravené aj gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami. Patrí medzi ne aj ranogotický kostol Zvestovania Panny Márie z druhej polovice 13. storočia v obci Chyžné v okrese Revúca, ktorý je v súčasnosti vyhľadávanou turistickou atrakciou. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a