Rómovia v Rimavskej Sobote obývali mestskú štvrť Šereg, ležiacu na pravom brehu rieky Rimava, v blízkosti vojenských kasární. Spomína sa už v matrike narodených z roku 1878, kde je uvedený ako otec krsteného dieťaťa Joanes Domby povolaním hudobník s miestom bydliska Rimaszombat – Sereg (Rimavská Sobota – Šereg).
Šereg, ako mestská štvrť obývaná Rómami trvalo usadenými v meste Rimavská Sobota, sa spomína aj v diele Samu Borovszkeho Magyarország vármegyéi és varsosai z roku 1903. Podľa tohto textu Rómovia žili v domoch na pozemku mesta a platili malé nájomné. Zo zachovaných úradných záznamov z roku 1923 sa dozvedáme, že v Šeregu žilo v danom období v šesťdesiatich domoch postavených z váľkov približne 400 obyvateľov. Zaujímavé sú údaje zo sčítania obyvateľov v roku 1930. Podľa nich mal Šereg v tom čase 544 obyvateľov. Bolo medzi nimi započítaných aj 12 kočovných Rómov, ktorí mali v danom čase postavené tri šiatre na brehu Rimavy v blízkosti Šeregu.
V súvislosti s kočovnými Rómami Obecná rada mesta Rimavská Sobota v roku 1935 rozhodla o ich umiestnení na stále miesto do Baša záhrady na Sobôtke. Toto miesto mohli kočovní Rómovia aj s rodinami využívať do roku 1943, kedy boli na podnet okresného veliteľstva maďarskej kráľovskej armády presunutí na roh trhoviska smerom k železničnému mostu na Poltár. Avšak už v roku 1946 mesto prijalo rozhodnutie, podľa ktorého je pre kočovných Rómov nachádzajúcich sa v obvode mesta Rimavská Sobota opätovne určené miesto na Sobôtke.
Mgr. Ľudmila Pulišová, etnografka


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a