Múzeum okrem toho pripravuje i rôzne kultúrno-výchovno-vzdelávacie aktivity, ktorými sa snaží nadviazať intenzívnu spoluprácu so všetkými typmi škôl v regióne Gemer-Malohont. Spoluprácou so školami v okrese Poltár a Revúca sa snažíme suplovať absenciu kultúrnej ustanovizne rozsiahlejšieho múzejného charakteru. Základným a stredným školám ponúkame tematické prednášky, ktorých zoznam nájdete na našej webovej stránke. Taktiež pedagógom ponúkame tematické vyučovacie hodiny, ktorých náplň stanovujeme na základe požiadaviek pedagógov. Medzi takéto témy radíme históriu mesta Rimavská Sobota, dejiny Veľkomoravskej ríše, živá a neživá príroda, život našich predkov v minulosti a dnes a iné témy. Spôsob podania informácií závisí od vekového zloženia žiakov. Naším cieľom je nielen rozdávať vedomosti, ale aj zaujať. Pri prednáškach využívame powerpointové prezentácie doplnené o fotografie a originálne ukážky zbierkových predmetov.
Z kultúrnych podujatí je azda najzaujímavejšia aktivita - Noc v múzeu. V rámci výzvy parížskych múzeí sa bohatým kultúrnym programom a nočnými prehliadkami expozícií a aktuálnych výstav počas neopakovateľnej noci predstavia i významné osobnosti regiónu. Počas tohtoročného VIII. ročníka, ktorý je stanovený na 19. mája 2012, k nám zavíta rodáčka z Tisovca a vynikajúca humoristka Elena Vacvalová. Nebude chýbať ani tradičné podávanie čaju. V uplynulom roku 2011 múzeum počas tejto noci navštívilo 808 návštevníkov. Viacerí z nich tu pobudli tri – štyri hodiny a nevedeli sa nadýchať tejto čarovnej atmosféry.
V tomto roku, 3. septembra, múzeum oslávi 130-te výročie svojho vzniku. September 2012 sa bude niesť v znamení osláv. Pripravujú sa najmä zaujímavé výstavy a konferencia, ktoré predostrú bohatú a rôznorodú históriu múzea a na výstavách predstavíme ukážky najzaujímavejších zbierok múzea.
Tieto riadky len v krátkosti reflektujú aktivity pracovníkov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Aj napriek nedostačujúcemu financovaniu kultúry sa neustále snažíme pre verejnosť pripravovať čo najpútavejšie výstavy a kultúrno-výchovné podujatia. Týmto pozývame širokú verejnosť do Gemersko-malohontského múzea, ktoré je otvorené denne od pondelka do piatku v čase od 8:00 do 16:00. Dňa 31. marca (sobota) spúšťame letnú sezónu, počas ktorej sú brány múzea otvorené aj počas víkendov od 9:00 do 16:00. Vstupné je 1 € pre deti, študentov a ZŤP, deti do 6 rokov vstup zdarma a dospelý 2 €. Akceptuje rôzne preukazy – EURO 26, ISIC, preukaz Zväzu múzeí a galérií na Slovensku i kultúrne poukazy. Prehľad o aktivitách múzea a ďalšie potrebné informácie nájdete na webovej stránke www.gmmuzeum.sk a tiež na Facebooku - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota.
Kolektív pracovníkov Gemersko-malohontského múzea sa teší na Vašu návštevu!
GMM
{gallery}kultura/muzeum/130{/gallery}
{jcomments on}

































Ako pracuje 130 – ročné Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote? Práca v múzeu by sa mohla zdať nudnou či nezaujímavou. Nie raz dostávame otázku charakteru ako vyzerá náš pracovný deň či aká je naša pracovná náplň. Pokúsime sa na ňu odpovedať.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a