Všetci hostia vo svojom vystúpený podporili ciele organizácie o zachovanie, rozširovanie a propagovanie odkazu protifašistického odboja na Slovensku a osobite v Gemeri a Malom Honte, ktoré zohrali najmä v SNP veľmi významnú rolu. Celkom 35 delegátov z 18 organizácií z regiónu Gemera zastupujúcich vyše tisíc členov tejto organizácie hodnotili svoju činnosť za posledné dva roky.
Správu o činnosti tejto organizácie zhodnotil vo svojom obsiahlom prednese jej predseda Ing. Pavol Brndiar. V úvode zdôraznil opodstatnenosť tejto organizácie v období rozmáhajúceho sa obrodzovania fašistických a polo fašistických organizácií takmer v celom svete. Zdôraznil najmä výsledky činnosti niektorých základných organizácií, ktoré už dlhodobo organizujú akcie na spopularizovanie našej organizácie a oživovanie odkazu protifašistického odboja najmä medzi mládežou. Medzi takéto akcie patria každoročne organizované vedomostné kvízy na základných školách v Rim. Soboto, streleckú súťaž o Pohár Maršála Malinovského medzi školami v Tornali, organizovanie odberov krvi na počesť SNP v Čiernom Potoku, Kvapku slobody v Tornali, konferencie k výročiam nedožitých narodenín významých osobností protifašistického odboja Gemera napr. Prvého predsedu revolúčneho Národného výboru v Hnúšti Ondreja Klokoča, k jeho nedožitým 100 rokov narodenia, Júliusa Bolfíka.
V roku 2011 sa podarilo zorganizovať našim organizáciam opätovné nainštalovanie pamätnej tabule na dom Brndiarovcov v Skorušinej neďaleko Klenovca, kde mal sídlo štáb partizánskeho veliteľa partizánskeho zväzku „CHRUŠČOV“ „čierneho generála“ A. M. Sadilenka, odhalenie portrétu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského na budove v Tornali, kde mal svoj štáb na prelome rokov 1944-1945 a ďalšie zaujímavé aktivity miestneho významu. Diskusia smerovala k aktivitám ďalšieho získavania nových členov do organizácie, príprave konferencie a akcií nedožitého okruhlého výročia priameho účastníka SNP a spisovateľa Vladimíra Mináča.
Za osobitné povšimnutie stojí realizovanie výstavy plastík a obrazov akademického sochára a maliara Štefana Pelikána z Lietavskej Lúčky v Tornali v dobe od 2.8.2011 do 19. 10. 2011 pod názvom „CESTA K OSLOBODENIU GEMERA“. Výstavu osobne otvoril aj uzavrel s besedou študentov škôl z Tornale sám majster, laureát ceny „EUROPEA“ z roku 2009.
Za dlhoročnú obetavú prácu pri priležitosti významných životných jubileí udelila Ústredná rada SZPB vyznamenania: Rád M. R. Štefánika I. stupňa Štefanovi POLČÁNYMU, druhého stupňa Júlii SEGEČOVEJ a tretieho stupňa JUDr.Štefanovi BALAŽOVI, Ing. Blažejovi ZUBÁČOVI, Milanovi ALBERTOVI a Jánovi KÚDELKOVI.. Vyznamenania odovzdal predseda ObV SZPB v Rim. Sobote za asistencie hostí.
V závere konferencie boli zvolené nové orgány organizácie, delegáti na májový celoslovenský zjazd Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, navrhnutí zástupcovia nášho regiónu do centrálnych orgánov tejto organizácie. Za predsedu Oblastnej organizácie bol opätovne zvolený Ing. Pavol Brndiar.
Za tajomníčku ObV SZPB v Rimavskej Sobote bola opätovne zvolená pani Mariana Velochová.
JUDR. Jozef Pupala
{jcomments on}

































S menším časovým odstupom sa vraciame k 28. 2. 2012, kedy sa v Rimavskej Sobote uskutočnila výročná konferencia Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Výročná konferencia sa schádza podľa stanov zväzu každé dva roky. Okrem delegátov základných organizácii konferenciu pozdravilo aj sedem hostí. Ústrednú radu SZPB zastupoval Ing. Norbert Lacko. Konferenciu pozdravili aj primátori mesta Tisovec a Hnúšte (obidvaja sú aj členmi SZPB). Za mesto Rimavská Sobota pozdravil účastníkov konferencie v mene primátora JUDr. Jozefa Šimku Mgr. Vidínsky. Za OR PZ v Rimavskej Sobote bol prítomný riaditeľ OR PZ mjr. Lás.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a