2. svetovej vojny.
Celoslovenské oblastné oslavy v Liptovskom Mikuláši.
Dňa 8. mája 2015 sa uskutočnil zájazd na celoslovenské oslavy do Liptovského Mikuláša. Keďže bolo prihlásených viac členov na tento zájazd z Rožňavy, resp. z Nižnej Slanej odchádzali dva autobusy. Po príchode do Lipt. Mikuláša a po obdržaní pokynov

































__________________________________________________
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Rožňava uskutočnil 6. mája 2015 zájazd na oblastné oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny do Rimavskej Soboty. Zúčastnili sa ho členovia SZPB z Vyšnej Slanej, Gemerskej Polomy a Rožňavy. Oslavy v Rimavskej Sobote boli na vysokej úrovni a po ich skončení účastníci zájazdu sa premiestnili do obce Kociha, kde sa tiež uskutočnil pietny akt. Potom sa účastníci zájazdu premiestnili do obce Hrachovo, kde oslavy vyvrcholili. V kultúrnom programe vystúpili folklórne súbory, sólisti a iní účinkujúci. Po programe bola zapálená vatra. Podával sa výborný jelení, bravčový a baraní guláš. Kto mal chuť mohol si dať taktiež kapustnicu. Po skončení sme sa v dobrej nálade vrátili do svojich domovov.
ohľadne osláv sme sa presunuli ku pamätníku na kótu Háj-Nicovô, kde sa oslavy konali. V Lipt. Mikuláši sa týchto osláv zúčastnilo množstvo členov SZPB z okresov celého Slovenska, ale aj miestnych občanov. Prekvapením pre mnohých bola prítomnosť nielen p. prezidenta, p. predsedu parlamentu, p. premiéra, ale aj mnohých členov parlamentu a vlády Slovenskej Republiky. Medzi hosťami boli prítomní zastupitelia mnohých diplomatických zborov na Slovensku. Taktiež nechýbali predstavitelia vojenských ozbrojených síl. Oslavy v Lipt. Mikuláši boli v celku vydarené, až na menšie organizačné problémy, keď na mieste pietneho aktu neboli zabezpečené napr. stánky s občerstvením nakoľko bolo prekrásne teplé počasie a medzi prítomnými bolo mnoho starších návštevníkov. S pamätníkov na Háj-Nicovô sme sa rozlúčili na západ krásnym pohľadom Chočské vrchy a Liptovskú Maru a na východ s našim majestátnym Kriváňom, symbolom to Slovenskej republiky. Po skončení slávnostného aktu sa účastníci odobrali do centra Lipt. Mikuláša, kde im bol poskytnutý obed v niekoľkých reštauráciách a
to výbornou slepačou polievkou a rezňom so šalátom. Na námestí prebiehal ďalší program – ukážky vojenskej techniky a kultúrny program, v ktorom vystúpil súbor Lúčnica. Okrem toho si niektorí účastníci zájazdu našli čas aj na krátku prehliadku centra mesta, na výborný zákusok a dobrú kávičku. Chcem poďakovať organizátorom týchto dvoch zájazdov, ktoré boli v rámci plánovaných akcií na rok 2015 – hlavne p. Garajovej. Dúfam, že sa na takýchto vydarených akciách ešte stretneme.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-