2. svetovej vojny.
Celoslovenské oblastné oslavy v Liptovskom Mikuláši.
Dňa 8. mája 2015 sa uskutočnil zájazd na celoslovenské oslavy do Liptovského Mikuláša. Keďže bolo prihlásených viac členov na tento zájazd z Rožňavy, resp. z Nižnej Slanej odchádzali dva autobusy. Po príchode do Lipt. Mikuláša a po obdržaní pokynov
































Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Rožňava uskutočnil 6. mája 2015 zájazd na oblastné oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny do Rimavskej Soboty. Zúčastnili sa ho členovia SZPB z Vyšnej Slanej, Gemerskej Polomy a Rožňavy. Oslavy v Rimavskej Sobote boli na vysokej úrovni a po ich skončení účastníci zájazdu sa premiestnili do obce Kociha, kde sa tiež uskutočnil pietny akt. Potom sa účastníci zájazdu premiestnili do obce Hrachovo, kde oslavy vyvrcholili. V kultúrnom programe vystúpili folklórne súbory, sólisti a iní účinkujúci. Po programe bola zapálená vatra. Podával sa výborný jelení, bravčový a baraní guláš. Kto mal chuť mohol si dať taktiež kapustnicu. Po skončení sme sa v dobrej nálade vrátili do svojich domovov.
ohľadne osláv sme sa presunuli ku pamätníku na kótu Háj-Nicovô, kde sa oslavy konali. V Lipt. Mikuláši sa týchto osláv zúčastnilo množstvo členov SZPB z okresov celého Slovenska, ale aj miestnych občanov. Prekvapením pre mnohých bola prítomnosť nielen p. prezidenta, p. predsedu parlamentu, p. premiéra, ale aj mnohých členov parlamentu a vlády Slovenskej Republiky. Medzi hosťami boli prítomní zastupitelia mnohých diplomatických zborov na Slovensku. Taktiež nechýbali predstavitelia vojenských ozbrojených síl. Oslavy v Lipt. Mikuláši boli v celku vydarené, až na menšie organizačné problémy, keď na mieste pietneho aktu neboli zabezpečené napr. stánky s občerstvením nakoľko bolo prekrásne teplé počasie a medzi prítomnými bolo mnoho starších návštevníkov. S pamätníkov na Háj-Nicovô sme sa rozlúčili na západ krásnym pohľadom Chočské vrchy a Liptovskú Maru a na východ s našim majestátnym Kriváňom, symbolom to Slovenskej republiky. Po skončení slávnostného aktu sa účastníci odobrali do centra Lipt. Mikuláša, kde im bol poskytnutý obed v niekoľkých reštauráciách a
to výbornou slepačou polievkou a rezňom so šalátom. Na námestí prebiehal ďalší program – ukážky vojenskej techniky a kultúrny program, v ktorom vystúpil súbor Lúčnica. Okrem toho si niektorí účastníci zájazdu našli čas aj na krátku prehliadku centra mesta, na výborný zákusok a dobrú kávičku. Chcem poďakovať organizátorom týchto dvoch zájazdov, ktoré boli v rámci plánovaných akcií na rok 2015 – hlavne p. Garajovej. Dúfam, že sa na takýchto vydarených akciách ešte stretneme.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.