Predmetom mesiaca júl v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je sova plamienka driemavá (Tyto alba). Plamienka driemavá má na rozdiel od iných druhov našich sov tzv. závoj – perový útvar na tvári – srdcovitého tvaru. Má perlované, jemné perie. Je kozmopolitne rozšírená, v Európe sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídiel i priamo v nich. Na Slovensku je väčšina populácie koncentrovaná v nížinách a pahorkatinách, teda hniezdi aj tu, v Gemeri-Malohonte. Hniezdi najmä na povalách kostolov a stodôl a iných málo navštevovaných miestach. Živí sa predovšetkým myšami a inými malými hlodavcami. Loví iba v noci, úkryt opúšťa až po zotmení. Na Slovensku patrí plamienka medzi ohrozené druhy. Jej úbytok je spôsobený hlavne miznutím Tento jedinec tiež uhynul v dôsledku zrážky s autom v blízkosti Rimavskej Soboty na jar roku 2008. Je zvláštna mimoriadne svetlým sfarbením. V strednej a severnej Európe majú plamienky obvykle hnedastý, okrovožltý spodok tela a tmavší chrbát. Takáto svetlá forma pripomína poddruh, ktorý obýva západnú a južnú Európu a na Slovensku je vzácny.
Program Gemersko-malohontského múzea na mesiac júl 2010
Aktuálne výstavy
Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v čase dualizmu
4. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome
Špirhač-Gacek-Trúlelek. Zo života netopierov
11. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov. Pod týmto zaujímavým názvom sa predstavuje návštevníkom výstava zameraná na problematiku výskytu a ochrany výnimočných, vzácnych a celoeurópsky chránených živočíchov, netopierov, na Slovensku. Na 11 výstavných paneloch podáva základné informácie o výnimočnosti, spôsobe života 28 druhov netopierov, ktoré sa v našej prírode vyskytujú. Názov výstavy tvoria ľudové pomenovania týchto cicavcov, pod ktorým ich v jednotlivých regiónoch Slovenska pozná verejnosť.
Príbeh múmie menom Tasherithnetiak
15. máj 2010 – 31. júl 2010
V roku 1910 právnik a cestovateľ István Munkácsi Süteő daroval Gemerskému stoličnému múzeu unikátny zbierkový predmet - múmiu ženy menom Tasherithnetiak. Múmia pochádza z lokality Abusír el-Melek z obdobia 21. až 25. panovníckej dynastie (1087 - 664 pred Kr.). Na výstave sú sprístupnené aj iné zbierkové predmety, ktoré I. Süteő získal na svojich dobrodružných cestách po Egypte. Priestor je venovaný aj samotnému Istvánovi Munkácsi Süteőovi, ako aj jeho rodine. Na výstave je vystavený aj súbor unikátnych kolorovaných pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia, s reáliami Káhiry, ktoré vykresľujú život v Egypte na prelome storočí.
Egypt – dar Nílu
(zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka)
15. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava vznikla v spolupráci so súkromným zberateľom Jánom Hertlíkom, ktorý prezentuje svoju netradičnú zberateľskú vášeň. Ján Hertlík v roku 2002 prvýkrát navštívil Egypt, pričom ho táto africká krajina opantala svojou bohatou históriou písanou na brehoch Nílu. Egypt sa stal pre zberateľa Jána Hertlíka určitým životným štýlom. Predmety – repliky, ktoré získava na egyptských bazároch sa snaží rôznymi maliarskymi technikami upraviť na podobu originálov, aké sú vystavené v múzeách po celom svete.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri- Malohonte
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca júl, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
Otváracie hodiny:
január - marec: Po-Pi 9.00 – 17.00
apríl - september: Po-Pi 9.00 – 17.00
So-Ne 9.00 – 16.00
október - december: Po-Pi: 9.00 – 17.00
Kontakt:
tel. 047/56 32 741, 56 32 730, fax. 047/56 322 730
E – mail:
Internetová stránka: www.gmmuzeum.sk
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.