Marta Hlušíková
sa narodila 9. 10. 1952 v Leopoldove. Detstvo a mladosť prežila v Trenčíne. Tu navštevovala aj základnú školu a Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. V rokoch 1971 - 1976 bola poslucháčkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slovenský jazyk a literatúra – latinčina (1980 rigorózne skúšky, PhDr.)
V rokoch 1976-1977 začala pracovať ako odborná redaktorka v Archeologickom ústavu SAV v Nitre. V rokoch 1977-1982 spolu s manželom sa usadili v Banskej Štiavnici. Tam sa postavila za katedru ako triedna profesorka na Strednej škole pre pracujúcich pri Lesnom odbornom učilišti. Keď sa jej narodil syn a potom dcéra, presťahovala sa s rodinou v roku 1982 do manželovho rodiska, do Rimavskej Soboty. V rokoch 1982-1991 sa stala stredoškolskou profesorkou na Strednej ekonomickej škole. Okrem slovenského jazyka učila aj dejepis a občiansku náuku. Od roku 1991 je profesorkou slovenského jazyka a latinčiny na Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote.
K jej záľubám patrí spev, hudba, kreslenie a písanie.
Spev, tanec a lásku k hudbe naplno rozvinula v beatovej skupine Akord a v tanečnom súbore Trenčan a Gymnik. Ďalšou záľubou je kreslenie. Kreslila svojich profesorov z vysokej školy, neskôr kreslenie využila pri ilustrovaní niekoľkých jazykových publikácií. No jej najväčšou láskou je písanie. Začínala básničkami a rozprávkami. Intenzívnejšie publikuje od roku 1989, píše poéziu, prózu i drámu, no orientuje sa predovšetkým na detského čitateľa a poslucháča.
Uverejnila pre deti temer 200 poviedok, básní a rozprávok (v časopisoch Včielka, Zornička, Mamatatajojo, Slniečko, Slnečnica, Adamko, Maxík, Zvonček, Slovenský rozhlas).
Šesť textov je zaradených do Čítanky pre 3. ročník ZŠ a Čítanky pre 4. ročník ZŠ.
(MG)
{jcomments on}
utorok, 01 marec 2011 17:57
Príďte na besedu so spisovateľkou Martou Hlušíkovou o jej knihách Doporučený
Napísal(a) admin
Na besedu so spisovateľkou Martou Hlušíkovou pri príležitosti Mesiaca knihy pozýva Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Beseda sa uskutoční 11. marca 2011 o 13.30 hod. v priestoroch múzea. Záujemci sa s pani spisovateľkou budú môcť porozprávať o veselých rozprávočkách z jej kníh, ako napr. Bublinkové rozprávky, Kde pavúky tkajú cukrovú vatu, Písmenkovo, alebo Tam, kde pršia výkričníky. Skupinovú účasť zo škôl je potrebné nahlásiť vopred telefonicky na číslo: 047/5632741, alebo na e-mail: . Vstup na besedu je voľný.
Zverejnené v
Rimavská Sobota


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a