Spevom : Kto za pravdu horí, začala sa druhá časť slávnosti, kde predseda spolku br. Gejza Takáč mal slávnostnú reč. Po nej nasledoval pozdrav I. odbočky PPS v Betliari zastúpenej predsedom br. Mikulášom Fodorom a prejav zakladateľa spolku Juliusa Kossutha, ktorý veľmi dojímavými slovami spomínal na ťažké začiatky zakladania tohto dobročinného spolku. Br. Ján Pémer z Rožňavy predniesol ešte vlastnú báseň o PPS, ktorou prítomných pobavil a obveselil. Nasledovala stručná správa o činnosti spolku, z ktorej sa dozvedáme, že skvelú myšlienku založenia Pohrebného podporného združenia na Slovensku realizovala dvojica bratov Kossuth – Macko. Ich cieľom bolo vytvoriť spolok ideálny, ktorý by bol založený nie na materiálnom podklade, ale predovšetkým na vzájomnej pomoci a na láske k blížnym. Tam bol aj pôvod menovania sa brat – sestra.
Prípravné práce sa konali v roku 1927, kedy br. Kossuth spísal všetkých záujemcov o nový spolok. 22. apríla 1928 na druhej schôdzi PPS predseda vyhlásil, že 40 dní potrebných na schválenie stanov uplynulo a preto spolok vstúpil do života – začal pracovať. Samotné stanovy boli schválené až koncom decembra 1929. Ešte pred schválením stanov utvorili sa odbočky vo Veľkej a Malej Polome. Po schválení potom v Nižnej Slanej, Vlachove, Pači, Ochtinej a Rožňavskom Bystrom. Spolok mal v tom čase 580 členov, z toho 259 betliarskych. Prvé riadne valné zhromaždenie PPS bolo 22. februára 1931 v Betliari, kde boli zvolení nasledovní funkcionári: predseda br. Ján Macko, podpredseda Ján Leng z Ochtinej, účtovník br. Július Kossuth, pokladník br. Štefan Rybár, zapisovateľ br. Gejza Kurcina.
Slávnosť bola zakončená recitáciou básne Majme sa radi od Petra Bellu Horala, zaspievaním piesne Prosba a štátnou hymnou. Zo slávnosti boli odoslané pozdravné telegramy čelným predstaviteľom republiky.
Poznámka MG: Uvádzame v pôvodnom znení, v akom bol článok pod názvom Jubileum Pohrebného podporného sdruženia v Betliari uverejnený v časopise Šafárikov kraj, roč. 7, č. 20, 14.5.1938, s. 3, 4.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Šafárikov kraj, 1938
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a