Majster Kazamek predniesol na slávnostiach v Martine tieto skladby:
- A. Bazzini: La ronde des Lutins
- J. Karbulka: Slovenská rapsódia
- V. Koler: Scherzo Indian
Potlesk nemal konca-kraja, tak na prídavok zahral ešte skladbu „Americká pieseň otroka“, ktorú v koncertnej forme spracoval sám.
„Mal bravúrnu techniku, hral oduševnene, precítene,“ tak opisoval svoje pocity Kandera. Bol to človek veľmi prívetivý, milý, skromný. Hovoril plynule po slovensky a v zákulisí sa pošepkávalo, že je to americký Slovák, husľový virtuóz, ktorý je na turné po republike.
Pri prvej návšteve svojej vlasti v roku 1926 bol tri dni hosťom prezidenta v Topoľčiankach. Venoval mu skladbu „Spomienky na Topoľčianky“. Po ďalších vystúpeniach v Turčianskom Sv. Martine, Bratislave, Novom Meste nad Váhom prichádza Kazamek v roku 1934 aj do Rožňavy a rodnej obce, do Betliara. Miestny odbor Matice slovenskej v Betliari ho požiadal o vystúpenie. Niekoľko dní po jeho príchode koncertoval na mieste, kde stál pôvodne jeho rodný dom, v sále reštaurácie pána A. Šébla, v sále malej pomerne k jeho umeniu a v prítomnosti obecenstva z Betliara a blízkeho okolia, snáď počtom najmenšieho, pred akým kedy koncertoval. Betliarska sála sa premenila akoby hypnózou umelcovej prítomnosti na svätyňu hudobnej kultúry klasickej hudby. Niet divu, veď na repertoári boli nesmrteľné mená Paganiniho, Beethovena, Smetanu i Bazziniho. Majstrovskou umelcovou rukou bola tiež prednesená Karbulkova Slovenská rapsódia i lahodné melódie vlastnej kompozície. Na večierku ho sprevádzala pani Š. Šikúrová a slečna I. Markušová z Rožňavy. 16. septembra 1934 v sále rožňavskej radnice na svojom koncerte predniesol skladby autorov: Händel, Beethoven, Paganini, Smetana.
Juraj Kazamek bol nielen výborným interpretom, ale aj zaslúžilým propagátorom nášho umenia v cudzine a kadiaľ chodil, robil všade len česť slovenskému menu, za čo mu patrí vďaka. Zomrel 26. júla 1956 v Koblenzi (Nemecko). Pri príležitosti 110. výročia narodenia mu rodáci odhalili na obecnom dome v Betliari pamätnú tabuľu.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, okresné noviny Zora Gemera r. 1992, Rozsnyói Hírlap r. 1934, Obzor Gemera r. 1983
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a