výstavu venovanú tejto zaujímavej žene a jej skutočnému i románovému osudu. Podujatie pripravilo SNM – Múzeum Betliar v spolupráci so SNM – Spišským múzeom v Levoči. Vstupné: 3 €/zľavnené 2 €.
20. august 2011 (sobota), 17.00 – 18.30 hod., hrad Krásna Hôrka
Kreatívne na hrade Krásna Hôrka
Prázdninová tvorivá dielňa pre malých aj veľkých v priestoroch Gotického paláca na hrade Krásna Hôrka. Tentoraz si spolu vytvoríme pozdravy a pohľadnice z ručného papiera, pohľadnicového kartónu a kreatívnych nálepiek a stužiek. Svoje dielka si samozrejme môžete vziať so sebou domov. Vstupné: 2 € (v cene je zahrnutý materiál na tvorivé dielne).
20. august 2011 (sobota), 19.00 – 20.00 hod., hrad Krásna Hôrka
Večerná prehliadka výstavy Levočská biela pani v maďarskom jazyku
Prehliadka pútavej a jedinečnej multimediálnej výstavy, ktorú pripravilo SNM – Múzeum Betliar v spolupráci so Spišským múzeom v Levoči.
Ako to v skutočnosti s Levočskou bielou paňou bolo? Z akých dôvodov ju uväznili a popravili? Čo je legenda a čo skutočnosť? Čo o nej prezrádzajú jej listy z cesty za vidinou vrátenia majetkov, ktorá sa v skutočnosti stala cestou na popravisko? Kde ležia jej telesné pozostatky? Pootvorte brány hradu Krásna Hôrka a spoznajte pravdivý príbeh Juliany Korponayovej – ženy, ktorá raz za jediný bozk zradila krajinu, druhý raz za túto krajinu obetovala svoju mladú hlavu. Prostredníctvom výstavy sa prenesieme do obdobia protihabsburských stavovských povstaní Františka II. Rákócziho, ním obsadenej a cisárskymi vojskami obliehanej Levoče. V piatich, za sebou nasledujúcich miestnostiach stredného hradu, tzv. Rákócziho traktu, sa pred návštevníkmi odvíja príbeh lásky a zrady Juliany Gécziovej – Korponayovej a kapitána mesta Levoče a zároveň i pána hradu Krásna Hôrka, baróna Štefana Andrássyho. Nevšednú prezentáciu prostredníctvom zbierkových predmetov z desiatich slovenských a maďarských múzeí dopĺňajú vzácnosti fondov slovenských a maďarských archívov – overená kópia Satmárskeho mieru, listina o omilostení Štefana Andrássyho, testament jeho manželky Žofie Serédyovej, či listina s podmienkami kapitulácie mesta Levoče. Výstavou Vás prevedie jej spoluautorka a kurátorka Mgr. Silvia Lörinčíková. Vstupné: 3 €/zľavnené 2 €.
21. august 2011 (nedeľa), 16.00 – 18.00 hod., kaštieľ Betliar
Kreatívne v kaštieli Betliar
Prázdninová tvorivá dielňa pre malých aj veľkých spojená s miniprehliadkou kaštieľa Betliar. Tentoraz si pozrieme výrobky zo skla a vitráže v expozícii kaštieľa v Betliari a porozprávame sa o spôsoboch opracovávania skla. V tvorivej dielni sa naučíme maľovať hrnčeky a svietniky vitrážovou technikou. Vstupné: 2 € (v cene je zahrnutý materiál na tvorivé dielne a malé občerstvenie).
21. august 2011 (nedeľa), 16.00 – 18.00 hod., kaštieľ Betliar
Promenádny koncert pod magnóliou
Príďte stráviť nedeľný podvečer do nádherného historického parku pri kaštieli Betliar v sprievode hudobnej skupiny Triász v zložení Ivana Rusňáková (spev), Arpád Farkaš (klávesy), Norbert Fabián (klávesy). Čaká na Vás množstvo príjemných melódií, džezových štandardov a známych hitov. V prípade nepriaznivého počasia sa koncert presunie do Rodinnej galérie v kaštieli Betliar. Vstup voľný.
21. august 2011 (nedeľa), 20.00 hod., kaštieľ Betliar
Večerná prehliadka kaštieľa Betliar
Vstupné: 5,50 €/ zľavnené 4 €. Tešíme sa na Vás!
Mgr. Lenka Bischof
{gallery}kultura/hrad/leto{/gallery}
{jcomments on}
Bohatá ponuka Múzea Betliar pre prázdninujúcich, turistov i stálych návštevníkov na tretí augustový týždeň Doporučený
Napísal(a) Mgr. Lenka Bischof
Na koniec prázdnin Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar nielen pre žiakov a študentov pripravilo pestrý program. Svedčí o tom i informácia, ktorú nám poskytla pani Mgr. Lenka Bischof a ktorú vám dávame na vedomie i využitie.
19. august 2011 (piatok), 17.30 a 18.30 hod., hrad Krásna Hôrka
Oživená legenda
Poznáte Levočskú bielu pani? Ak áno, tak Vás iste zaujme dramatizácia príbehu Juliany Korponayovej z pera Móra Jókaiho, ktorá sa bude odohrávať priamo na hrade Krásna Hôrka v priestoroch Rákoczyho traktu, kde môžete vzhliadnuť aj nádhernú multimediálnu
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-