Celkovým víťazom 16. ročníka Hubertovej jazdy sa stal Tomáš Králik z Brzotína Doporučený
Napísal(a) Ľubomír Zatroch
Hubertova jazda patrí medzi významné kultúrne podujatia, ktoré sa konajú v Betliari každoročne. V sobotu 8. októbra 2011 sa v areáli betliarskeho kaštieľa konal už 16. ročník jazdy svätého Huberta, patróna jazdcov a poľovníkov. Organizátormi podujatia boli SNM - Múzeum Betliar, Obec Betliar, Mesto Rožňava, LESY SR š.p. B. Bystrica OZ Rožňava, PD Gemerská Poloma a Občianske združenie ĽUDIA A KONE. Tento ročník bol sprevádzaný slnečným jesenným počasím a zúčastnilo sa ho 32 jazdcov z okolia Rožňavy, Revúcej, Rimavskej Soboty, Popradu i z Košíc. Hubertova jazda nadväzuje na tradíciu pôvodných majiteľov kaštieľa – Andrássyovcov, ktorí boli vášnivými
poľovníkmi. Slávnosti sú zasvätené patrónovi poľovníkov i jazdcov. V prvej časti Hubertovej jazdy prekonávali jazdci prírodné prekážky v doprovode mastera. V rámci druhej časti pretekov sa konala prezentácia rýchlosti koní na svahoch Strakovej, nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov nad betliarskym kaštieľom. Popoludní sa v areáli parku uskutočnilo slávnostné halali so skákaním parkúrových prekážok a symbolickým honom na líšku. Tú predstavoval špeciálne oblečený jazdec, ktorý mal na kabáte prišitú líščiu kožušinu. Celkovým víťazom pretekov 16. ročníka sa stal opätovne Tomáš Králik z Brzotína. Hubertova jazda skončila až v neskorých večerných hodinách v obecnom kultúrnom dome, kde zasadal súd Hubertovej jazdy.
Text a foto: Ľubomír Zatroch
{gallery}sport/hubert/betliar{/gallery}
{jcomments on}


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a