V súvislosti so 680. výročím prvej písomnej zmienky o obci Betliar bola dňa 30.3.2010 v kultúrnom dome v Betliari slávnostne otvorená výstava pod názvom „Spomienka, tvorivosť, práca a život“. Výstavu zorganizovala Obec Betliar v predveľkonočnom období. Výročie prvej písomnej zmienky si obec pripomína prácou a tvorivosťou domácich majstrov výtvarného umenia, ktorí dokázali svojím talentom a láskou k umeniu vytvoriť nevšedné diela – maľované krajinky, portréty, paličkované čipky či iné formy šikovnosti ľudských rúk, ako aj dosiahnutými výsledkami a úspechmi športovcov, divadelníkov, miestnych škôl a organizácií pôsobiacich na území obce. Na výstave sú prezentované:
- umelecké diela výtvarníkov - amatérov, rodákov a obyvateľov Betliara: Alberta Šmihulu, Mgr. Janky Kušnierovej, Vlasty Bujnovskej a Milana Kostúra,
- čipkovaná tvorba Dagmar Diovej,
- pohľady cez objektív na prírodu v parku pri kaštieli,
- úspechy športovcov,
- práca a činnosť dobrovoľného hasičského zboru (126 rokov),
- pohľady na obec spred 100 rokov,
- úspechy divadelníkov,
- história základnej školy (99 rokov),
- stručná história Pohrebného podporného združenia Betliar,
- zvernica Betliar (43 rokov),
- úspechy motocyklového pretekára Štefana Cirbusa ml.,
- prezentácia firmy Notes, a.s., závod Betliar,
- pripomenutie si života rodiny Andrássyovcov,
- história železnice (136 rokov),
- prezentácia pamätných kníh obce a albumov fotografií,
- prezentácia Občianskeho združenia Dobšinského kraj a mikroregiónov Dobšiná a Štítnik.
Výstava je sprístupnená širokej verejnosti v dňoch 31.3. – 4.4.2010 v čase od 14,00 hod. do 18,00 hod. Na túto výstavu Obec Betliar srdečne pozýva všetkých priaznivcov umenia a záujemcov o históriu a súčasnosť obce Betliar.
Text a foto: Bc. Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a