a úrodnú pôdu. Tu sme sa rozhodli žiť. Tu sme sa rozhodli žiť, tu sa rodia prvé deti, tu sme už pochovali tých, čo nás opustili. Medzi nimi bol i tulák Bethler, na počesť ktorého dávame nášmu novému bydlisku meno „Bethler“.
Píše sa rok 2010. Od tohto vzácneho momentu zrodenia sa prvej písomnej zmienky uplynulo dlhých 680 rokov. Pýšime sa nielen bohatstvom minulosti. Obec je významným turistickým centrom krajiny, má svoje súčasné dejiny. Snažíme sa ju zveľaďovať nielen kvôli návštevníkom, ale i kvôli vlastnému pocitu krásneho vzťahu k nej. Ulice lemuje množstvo nových domov, na vysokej úrovni je občianska vybavenosť. Snažíme sa udržiavať starú architektúru, obnovujeme a využívame historické budovy pre potreby dnešného človeka. Všetko toto treba vidieť. Každý je preto v obci Betliar srdečne vítaný.
Hore uvedený text je obsiahnutý v Pamätnom liste, ktorý pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci udelil starosta obce Betliar dňa 5.11.2010 80 občanom a významným osobám, ako uznanie za doterajšiu prácu, ktorú vykonali v prospech rozvoja, propagácie a šírenia dobrého mena obce Betliar.
680. výročie prvej písomnej zmienky o obci si Obec Betliar pripomenula radom sprievodných podujatí. Prvou akciou bola výstava pod názvom Spomienka, tvorivosť, práca a život, ktorú obec zorganizovala v predveľkonočnom období. Výročie prvej písomnej zmienky si obec na tejto výstave pripomenula prácou a tvorivosťou domácich majstrov výtvarného umenia, ktorí dokázali svojím talentom a láskou k umeniu vytvoriť nevšedné diela - maľované krajinky, portréty, paličkované čipky či iné formy šikovnosti ľudských rúk, ako aj dosiahnutými výsledkami a úspechmi športovcov, divadelníkov, miestnych škôl a organizácií pôsobiacich na území obce.
Vyvrcholenie osláv 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Betliar sa uskutočnilo v dňoch 5. – 7. novembra 2010, kde bol pripravený pestrý spoločenský a kultúrny program pre občanov obce i rodákov. Obecné oslavy začali v piatok 5.11.2010 slávnostným príhovorom starostu obce Betliar Júliusa Farkašovského a odhalením pamätnej tabule na budove obecného úradu. Potom sa účastníci osláv presunuli do kultúrneho domu, kde odzneli prednášky na témy: Prínos Andrássyovcov pre Betliar a okolie - Mgr. Silvia Lörinčíková a Chráňme si minulosť a odkazy našich predkov – Mgr. Edita Kušnierová. Tieto prednášky odborne fundovaných historičiek mali veľmi dobrý ohlas u prítomných. Záver prvého dňa osláv patril odovzdávaniu Pamätných listov, po ktorom sa uskutočnilo priateľské posedenie s občerstvením. Druhý deň osláv patril kultúrnemu programu, kde okrem členiek miestneho ZPOZu, detí MŠ v Betliari a žiakov ZŠ v Betliari vystúpil a zožal veľký úspech aj sólista Opery SND v Bratislave Ivan Ožvát s koncertným výberom populárnych melódií z najznámejších operiet pod názvom Oslava rodného kraja. V nedeľu 7. novembra 2010, na záver obecných osláv, sa v Evanjelickom a.v. kostole v Betliari uskutočnili Ekumenické služby Božie za účasti ThDr. Jerguša Olejára, PhD., seniora Gemerského seniorátu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku so sídlom v Rožňave (GES ECAV), ICDr. Štefana Magúta, administrátora farnosti Gemerská Poloma a Mgr. Jany Pabákovej, seniorálnej kaplánky GES ECAV. K podrobnostiam o histórii a súčasnosti obce Betliar sa vrátime v niektorom z ďalších príspevkov.
Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar/680{/gallery}
{jcomments on}
V Betliari vyvrcholili oslavy 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Doporučený
Napísal(a) Ľubomír Zatroch
Písal sa rok 1330. Pri sliepňavom svetle baníckeho kahanca sa okolo jednoduchého stola uprostred izbice zhromaždila skupina ľudí. Sú v nej deti, ich rodičia, starci, osamelí pútnici. Zvedavo hľadia na mnícha, ktorý sedí na stolci, pred sebou má akúsi knihu, v ruke brko a v malej nádobke im neznámu tekutinu. Iba tento človek ovláda medzi chudobnými osadníkmi písmo a vie čítať. Sústreďuje sa na prvé písmeno a začína ukladať slová: „Tento krásny kút zeme uprostred hôr plných zveriny, kopcov plných železnej rudy, zlata, striebra sa stal pred rokmi naším domovom. Dlho sme putovali, kým sme objavili túto krásu, čistú vodu


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a