Dňa 27.12.2014 sa v Betliari konal otvorený šachový turnaj organizovaný Obecným úradom Betliar a Šachovým oddielom Tatran Betliar. Turnaj príhovorom otvoril starosta obce Ľubomír Zatroch, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania cien víťazom. Turnaj sa konal v kultúrnom dome v Betliari so začiatkom o 9:00. Hralo sa švajčiarskym systémom 2x15 min na 9 kôl, so štartovným 2,50 € v čom bolo započítané jedlo a občerstvenie. zo všetkých vystavených cien.
Po skončení riadneho šachového turnaja sa niektorí z hráčov prihlásili na Blitz turnaj s tempom 5 minút, celkovo 18 hráčov. Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl. Vyberalo sa štartovné 2 €, ktoré sa potom prerozdelilo víťazom turnaja.
Víťazom bleskového turnaja sa stal Tomáš Ligárt z Plešivca so ziskom 9 bodov z 9 možných. Na druhom mieste so ziskom bodov 6 a Buchholzom 50,5 sa umiestnil Milan Šafárik st. z Revúcej, na treťom mieste sa umiestnil Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy s rovnakým počtom bodov ako Šafárik, ale s nižším Buchholzom 50.
Podrobné výsledky turnaja nájdete v tabuľke nižšie.
Súťažilo sa v priateľskej povianočnej atmosfére, aj keď niektoré momenty dokázali v hráčoch vyvolať búrlivé rekcie. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa šťastných športových zážitkov do budúcnosti.
Vianočný otvorený šachový turnaj v Betliari 2014
Konečné poradie hráčov
Por. Meno Rtg Body BH. mBH.
| 1. | Gabriel Barczi | 1350 | 8,0 | 47,0 | 38,5 |
| 2. | Tomáš Ligárt | 2205 | 7,5 | 54,0 | 41,5 |
| 3. | Vojtech Istók | 1970 | 7,5 | 52,0 | 40,5 |
| 4. | Igor Ďuriška | 1350 | 6,0 | 50,5 | 38,5 |
| 5. | Ján Rogos | 1830 | 6,0 | 48,0 | 36,5 |
| 6. | Róbert Szaszák | 1350 | 6,0 | 43,5 | 34,0 |
| 7. | Milan Šafárik | 1996 | 5,5 | 51,5 | 40,5 |
| 8. | Katalin Engel | 1631 | 5,5 | 48,0 | 36,5 |
| 9. | Maximilián Černický | 1350 | 5,5 | 44,0 | 33,0 |
| 10. | Ondrej Lipták | 1350 | 5,5 | 42,5 | 32,0 |
| 11. | Štefan Galdík | 1590 | 5,0 | 47,5 | 36,5 |
| 12. | Ondrej Bašták Ďurán | 1350 | 5,0 | 47,0 | 35,5 |
| 13. | Ladislav Henz | 1350 | 5,0 | 46,0 | 36,0 |
| 14. | Miroslav Ciberaj | 1350 | 5,0 | 43,5 | 32,0 |
| 15. | Pavol Siman | 1620 | 5,0 | 38,5 | 29,0 |
| 16. | Róbert Lazok | 1350 | 5,0 | 38,0 | 30,0 |
| 17. | Ján Šestina | 1350 | 4,5 | 44,5 | 34,5 |
| 18. | Ladislav Hlaváč | 1350 | 4,5 | 43,0 | 34,5 |
| 19. | Milan Šafárik ml. | 1350 | 4,5 | 34,5 | 27,5 |
| 20. | Imrich Kulcsár | 1350 | 4,0 | 40,5 | 31,5 |
| 21. | František Koreň | 1500 | 4,0 | 40,0 | 32,5 |
| 22. | Jozef Borosovics | 1540 | 4,0 | 39,5 | 33,5 |
| 23. | Ladislav Polgári | 1800 | 4,0 | 39,5 | 31,5 |
| 24. | Peter Kaličiak | 1350 | 4,0 | 37,5 | 31,5 |
| 25. | Pavel Krnáč | 1600 | 4,0 | 35,5 | 27,0 |
| 26. | Milan Kamenský | 1350 | 4,0 | 35,0 | 28,0 |
| 27. | Štefan Ciberaj | 1350 | 4,0 | 33,0 | 27,0 |
| 28. | Matej Farkašovský | 1350 | 4,0 | 29,0 | 23,0 |
| 29. | Elemír Kostúr | 1350 | 3,5 | 41,5 | 30,5 |
| 30. | Ronald Jonáš | 1350 | 3,5 | 39,0 | 31,5 |
| 31. | Kristián Kubiš | 1350 | 3,5 | 34,5 | 28,5 |
| 32. | Filip Farkašovský | 1350 | 3,0 | 30,5 | 25,0 |
| 33. | Karol Hois | 1350 | 3,0 | 28,5 | 23,0 |
| 34. | Alex Bráz | 1350 | 2,0 | 30,5 | 24,5 |
| 35. | Gergo Oláh | 1350 | 1,0 | 32,0 | 24,0 |
| 36. | Tomáš Lux | 1350 | 0,0 | 28,5 | 23,5 |
Bleskový turnaj
| Por. | Meno | Body | BH.B |
| 1. | Ligárt | 9,0 | 45,5 |
| 2. | Šafárik st. | 6,0 | 50,5 |
| 3. | Bašták | 6,0 | 50,0 |
| 4. | Rogos | 5,5 | 49,5 |
| 5. | Kaličiak | 5,5 | 47,5 |
| 6. | Lázok | 5,5 | 46,0 |
| 7. | Siman | 5,0 | 44,5 |
| 8. | Ciberaj M. | 5,0 | 37,5 |
| 9. | Krnács | 5,0 | 32,0 |
| 10. | Galdík | 4,5 | 45,0 |
| 11. | Henc | 4,5 | 44,5 |
| 12, | Kubiš | 4,5 | 35,0 |
| 13. | Engel | 4,0 | 34,0 |
| 14. | Borošovics | 3,0 | 31,5 |
| 15. | Lipták | 3,0 | 31,5 |
| 16. | Ciberaj Š. | 2,5 | 33,5 |
| 17. | Šafárik ml. | 2,0 | 33,0 |
| 18. | Tomáš | 0,5 | 33,0 |
Text a foto: Ondrej Bašták Ďurán
[cincopa A0IANN8bjVFW]
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.