Dňa 27.12.2014 sa v Betliari konal otvorený šachový turnaj organizovaný Obecným úradom Betliar a Šachovým oddielom Tatran Betliar. Turnaj príhovorom otvoril starosta obce Ľubomír Zatroch, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania cien víťazom. Turnaj sa konal v kultúrnom dome v Betliari so začiatkom o 9:00. Hralo sa švajčiarskym systémom 2x15 min na 9 kôl, so štartovným 2,50 € v čom bolo započítané jedlo a občerstvenie. zo všetkých vystavených cien.
Po skončení riadneho šachového turnaja sa niektorí z hráčov prihlásili na Blitz turnaj s tempom 5 minút, celkovo 18 hráčov. Hralo sa švajčiarskym systémom na 9 kôl. Vyberalo sa štartovné 2 €, ktoré sa potom prerozdelilo víťazom turnaja.
Víťazom bleskového turnaja sa stal Tomáš Ligárt z Plešivca so ziskom 9 bodov z 9 možných. Na druhom mieste so ziskom bodov 6 a Buchholzom 50,5 sa umiestnil Milan Šafárik st. z Revúcej, na treťom mieste sa umiestnil Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy s rovnakým počtom bodov ako Šafárik, ale s nižším Buchholzom 50.
Podrobné výsledky turnaja nájdete v tabuľke nižšie.
Súťažilo sa v priateľskej povianočnej atmosfére, aj keď niektoré momenty dokázali v hráčoch vyvolať búrlivé rekcie. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa šťastných športových zážitkov do budúcnosti.
Vianočný otvorený šachový turnaj v Betliari 2014
Konečné poradie hráčov
Por. Meno Rtg Body BH. mBH.
| 1. | Gabriel Barczi | 1350 | 8,0 | 47,0 | 38,5 |
| 2. | Tomáš Ligárt | 2205 | 7,5 | 54,0 | 41,5 |
| 3. | Vojtech Istók | 1970 | 7,5 | 52,0 | 40,5 |
| 4. | Igor Ďuriška | 1350 | 6,0 | 50,5 | 38,5 |
| 5. | Ján Rogos | 1830 | 6,0 | 48,0 | 36,5 |
| 6. | Róbert Szaszák | 1350 | 6,0 | 43,5 | 34,0 |
| 7. | Milan Šafárik | 1996 | 5,5 | 51,5 | 40,5 |
| 8. | Katalin Engel | 1631 | 5,5 | 48,0 | 36,5 |
| 9. | Maximilián Černický | 1350 | 5,5 | 44,0 | 33,0 |
| 10. | Ondrej Lipták | 1350 | 5,5 | 42,5 | 32,0 |
| 11. | Štefan Galdík | 1590 | 5,0 | 47,5 | 36,5 |
| 12. | Ondrej Bašták Ďurán | 1350 | 5,0 | 47,0 | 35,5 |
| 13. | Ladislav Henz | 1350 | 5,0 | 46,0 | 36,0 |
| 14. | Miroslav Ciberaj | 1350 | 5,0 | 43,5 | 32,0 |
| 15. | Pavol Siman | 1620 | 5,0 | 38,5 | 29,0 |
| 16. | Róbert Lazok | 1350 | 5,0 | 38,0 | 30,0 |
| 17. | Ján Šestina | 1350 | 4,5 | 44,5 | 34,5 |
| 18. | Ladislav Hlaváč | 1350 | 4,5 | 43,0 | 34,5 |
| 19. | Milan Šafárik ml. | 1350 | 4,5 | 34,5 | 27,5 |
| 20. | Imrich Kulcsár | 1350 | 4,0 | 40,5 | 31,5 |
| 21. | František Koreň | 1500 | 4,0 | 40,0 | 32,5 |
| 22. | Jozef Borosovics | 1540 | 4,0 | 39,5 | 33,5 |
| 23. | Ladislav Polgári | 1800 | 4,0 | 39,5 | 31,5 |
| 24. | Peter Kaličiak | 1350 | 4,0 | 37,5 | 31,5 |
| 25. | Pavel Krnáč | 1600 | 4,0 | 35,5 | 27,0 |
| 26. | Milan Kamenský | 1350 | 4,0 | 35,0 | 28,0 |
| 27. | Štefan Ciberaj | 1350 | 4,0 | 33,0 | 27,0 |
| 28. | Matej Farkašovský | 1350 | 4,0 | 29,0 | 23,0 |
| 29. | Elemír Kostúr | 1350 | 3,5 | 41,5 | 30,5 |
| 30. | Ronald Jonáš | 1350 | 3,5 | 39,0 | 31,5 |
| 31. | Kristián Kubiš | 1350 | 3,5 | 34,5 | 28,5 |
| 32. | Filip Farkašovský | 1350 | 3,0 | 30,5 | 25,0 |
| 33. | Karol Hois | 1350 | 3,0 | 28,5 | 23,0 |
| 34. | Alex Bráz | 1350 | 2,0 | 30,5 | 24,5 |
| 35. | Gergo Oláh | 1350 | 1,0 | 32,0 | 24,0 |
| 36. | Tomáš Lux | 1350 | 0,0 | 28,5 | 23,5 |
Bleskový turnaj
| Por. | Meno | Body | BH.B |
| 1. | Ligárt | 9,0 | 45,5 |
| 2. | Šafárik st. | 6,0 | 50,5 |
| 3. | Bašták | 6,0 | 50,0 |
| 4. | Rogos | 5,5 | 49,5 |
| 5. | Kaličiak | 5,5 | 47,5 |
| 6. | Lázok | 5,5 | 46,0 |
| 7. | Siman | 5,0 | 44,5 |
| 8. | Ciberaj M. | 5,0 | 37,5 |
| 9. | Krnács | 5,0 | 32,0 |
| 10. | Galdík | 4,5 | 45,0 |
| 11. | Henc | 4,5 | 44,5 |
| 12, | Kubiš | 4,5 | 35,0 |
| 13. | Engel | 4,0 | 34,0 |
| 14. | Borošovics | 3,0 | 31,5 |
| 15. | Lipták | 3,0 | 31,5 |
| 16. | Ciberaj Š. | 2,5 | 33,5 |
| 17. | Šafárik ml. | 2,0 | 33,0 |
| 18. | Tomáš | 0,5 | 33,0 |
Text a foto: Ondrej Bašták Ďurán
[cincopa A0IANN8bjVFW]
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).