Kronika obce je vždy žriedlom informácií o živote v obci v predchádzajúcich rokoch. Obce, v ktorých boli zdatní kronikári už v predošlých obdobiach, majú k dispozícii jedinečný materiál pre štúdium svojich dejín. Táto skutočnosť môže byť ešte znásobená aj existenciou kroník, či zápisníc iných inštitúcií a organizácií v obci – škôl, spolkov a iných. Kronikár má byť nezainteresovaným pozorovateľom a preberateľom udalostí, tak ako sa stali a nie tak ako to možno z druhej ruky podajú aj dobové dokumenty. Aj z týchto dôvodov má aj dnes obecná kronika nezastupiteľné miesto medzi písomnosťami z úradnej činnosti obce a v mnohom ich dotvára. Kroniku obce Betliar za obdobie rokov 2001 – 2010 slávnostne pokrstil lupeňmi ruží 24.8.2011 starosta Obce Betliar Július Farkašovský v historickej knižnici betliarskeho kaštieľa. V poradí už tretí zväzok obecnej kroniky, ktorá pokračuje v tradícii verne zachytiť všetky dôležité udalosti v obci, aktivity a činnosti realizované samosprávou, bol spracovaný PC technikou a vydaný bol v 4 výtlačkoch v knižnej podobe a súčasne aj na CD-ROM. Slávnostného krstu obecnej kroniky sa zúčastnili zástupcovia obce a poslanci OZ, zástupkyňa Múzea Betliar, spolupracovníci autora a rodinní príslušníci autora.
Kronika obsahuje 554 číslovaných strán vrátane 82 strán farebných príloh a menného registra.
Kronika je spracovaná podľa jednotlivých rokov a je členená na 16 kapitol. Zápis za rok 2010 obsahuje aj samostatnú časť Významní ľudia narodení alebo pôsobiaci v Betliari, ktorá je pokračovaním 1. časti zaznamenanej v druhom zväzku obecnej kroniky s uvedením životopisov už nežijúcich osobností.Autorom textu obecnej kroniky je p. Alexander Maduda, ktorý viedol kroniku od roku 1982 až do augusta 2011, teda bezmála 30 rokov. V rámci celoslovenskej súťaže Slovenská kronika dosiahla kronika obce Betliar pod jeho vedením celý rad úspechov, vrátane dvoch prvých miest za roky 2000 a 2005. Žiaľ, vysoký vek a zdravotné dôvody doterajšiemu kronikárovi obce Betliar p. Madudovi už neumožňujú aktívne pracovať na vedení obecnej kroniky, preto v závere svojho vystúpenia pri slávnostnom krste kroniky oslovil osoby vhodné zastávať post kronikára obce a pokračovať v tejto práci.
Ľubomír Zatroch
{gallery}obsah/betliar/kronika{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a