
Pani Marika Kohuláková (na obrázku vpravo dole) skoro 40 rokov pracovala ako učiteľka materskej školy. V obci Rudná, kde žije so svojou rodinou, založila spevácku skupinu „Modré fialky“. Aj keď už v súčasnosti skupina nie je činná, ale v čase fungovania spríjemňovala rôznymi piesňami, nielen v slovenskom, ale i v maďarskom jazyku, množstvo kultúrnych podujatí v obci i mimo nej. Spolu s manželom sa venujú záhradkárčeniu. Dokonca sú držiteľmi slovenského rekordu v pestovaní tekvíc, ktorý sa zatiaľ od roku 2008 nepodarilo nikomu prekonať. Počas covidovej pandémie začali s manželom tráviť viac času krátkymi turistickými vychádzkami do prírody v blízkom okolí a dokonca sa im podarilo k sebe pritiahnuť viac priateľov, s ktorými dodnes absolvujú spoločné prechádzky, na ktorých nikdy nechýba dobrá nálada, radosť a spev piesní. 25. septembra 2024, spolu so svojimi ďalšími kamarátkami, založila ženskú spevácku skupinu „Radosť“.
Maľovať začala, keď mala 70 rokov a za šesť rokov namaľovala okolo 4 tisíc obrazov, ktoré zdobia nejednu domácnosť. A ako o sebe hovorí: „Maľovala som na tašky, papierové sáčky, krabičky, kamene – zo začiatku neboli krásne, ale upútali pozornosť ľudí, ktorí ma v tom ďalej podporovali. Na mojich obrazoch prevláda motív kvetov, ktoré ma sprevádzajú odjakživa. Potešia oči a pohladia dušu, lebo sú priateľské, či už sú v záhrade, na lúke alebo na poli. Rozdávajú radosť.“
Pani Marika svoje obrazy často daruje, aby urobila ľudom radosť, a čo ju najviac teší, je to, že sa medzi nimi vyvinie priateľské puto. Obrazy daruje nielen svojim priateľom, ale zdobia steny aj Obecného úradu v obci Rudná a Domova sociálnych služieb Subsídium v Rožňave. Po besede s pani Marikou sa prítomní presunuli do bašty Vodného hradu, kde bola slávnostne otvorená výstava jej obrazov s názvom „Keď radosť kvitne“.
Výstava potrvá do 13. októbra 2024 a pre verejnosť je sprístupnená denne aj počas víkendu od 9:00 do 16:00 hod. Vstup je v areáli hradu a v mieste konania výstavy je bez sprievodcu. O tom, že pani Marika je milá, láskavá, dobrosrdečná, veru niet pochýb, veď svoje maľby na výkresoch a fotografie svojich malieb rozdala všetkým návštevníkom piatkového podujatia a dokonca pre všetkých návštevníkov jej výstavy nechala množstvo obrázkov, ktoré si môžu zobrať pre radosť na pamiatku. A o tom, že pani Marika dokáže naozaj spájať ľudí sme sa presvedčili na vlastné oči, keď po dospievaní piesne Biele margaréty, bol všetkým prítomným rozdaný text piesne Holubienka, ktorú si potom všetci spoločne zaspievali.
Po otvorení výstavy a prehliadke jej obrazov, Bc. Monika Liptáková predstavila mladý spevácky talent z obce Štítnik, o ktorom môžeme s kľudným svedomím povedať, že je vychádzajúcou speváckou hviezdou z Gemera. V podaní Martina Belányia, sme si vypočuli piesne Svet lásku má, Keby som bol vtáčkom a Všetci na mňa povedajú.
Martin Belányi (na obrázku vľavo) sa narodil v roku 2008 v Rožňave. Od narodenia vyrastá v obci Štítnik. Jeho spevácke začiatky sa prejavili už v materskej škole, od svojich siedmich rokov začal spievať v detskom folklórnom súbore HAVIARIK, pod vedením pána Ivana Nemčoka a jeho dcéry Ivanky Nemčokovej. Od roku 2017 Martin navštevoval hodiny spevu v Súkromnej základnej umeleckej škole JAS v Rožňave, pod vedením pani učiteľky Nikolety Tomesovej a od septembra 2024 je študentom Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Zúčastnil sa viacerých speváckych súťaží, na ktorých sa umiestnil na popredných miestach a často vystupuje aj na rôznych kultúrnych podujatiach nielen v okrese Rožňava, ale i mimo neho. Ba dokonca mal tú česť, že svojím spevom otváral už aj vernisáž obrazov pani Martiny Štepán – zakladateľky neziskovej organizácie GEM-ART, ktorá šíri umenie na Gemeri – v Galérii v Prahe. Od leta tohto roku je aktívnym členom folklórnej skupiny GENŠENKY v Honciach, ktorá pôsobí pod vedením pani Márie Lukáčovej. V súčasnosti ho zaujíma a inšpiruje klasická hudba. Jeho veľkým vzorom je operný spevák Peter Dvorský.
Na záver Bc. Monika Liptáková popriala Martinovi v mene členov Miestneho odboru Matice slovenskej v Štítniku, v mene starostu obce Štítnik, v mene všetkých matičiarov v okrese Rožňava, ako i vo svojom mene, aby to zlato, ktoré má ukryté v hrdle mu stále žiarilo, aby svojím spevom rozdával radosť všetkým ľuďom, nielen doma, ale aj v širokom-ďalekom okolí. A vždy, keď bude na veľkých pódiách nielen na Slovensku, ale i vo svete stáť, aby si spomenul na rodnú obec, na tých, čo ho od malička s láskou vychovali, čo sa o sesterskú lásku s ním delili, na babku a deda, i na štítnický Vodný hrad. Lebo dnes, matičiari zo Štítnika, mu vo Vodnom hrade otvorili spevácku bránu, síce len na malom pódiu, ale nech ňou prejde na dosky, ktoré znamenajú svet.
Bc. Monika Liptáková
MO MS Štítnik
Fotografie: Monika Liptáková, Tatiana Tomková
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/256/stitnik/12772/vo-vodnom-hrade-v-stitniku-sa-spojili-generacie#sigProGalleria28ac395aba


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a