
Pani Marika Kohuláková (na obrázku vpravo dole) skoro 40 rokov pracovala ako učiteľka materskej školy. V obci Rudná, kde žije so svojou rodinou, založila spevácku skupinu „Modré fialky“. Aj keď už v súčasnosti skupina nie je činná, ale v čase fungovania spríjemňovala rôznymi piesňami, nielen v slovenskom, ale i v maďarskom jazyku, množstvo kultúrnych podujatí v obci i mimo nej. Spolu s manželom sa venujú záhradkárčeniu. Dokonca sú držiteľmi slovenského rekordu v pestovaní tekvíc, ktorý sa zatiaľ od roku 2008 nepodarilo nikomu prekonať. Počas covidovej pandémie začali s manželom tráviť viac času krátkymi turistickými vychádzkami do prírody v blízkom okolí a dokonca sa im podarilo k sebe pritiahnuť viac priateľov, s ktorými dodnes absolvujú spoločné prechádzky, na ktorých nikdy nechýba dobrá nálada, radosť a spev piesní. 25. septembra 2024, spolu so svojimi ďalšími kamarátkami, založila ženskú spevácku skupinu „Radosť“.
Maľovať začala, keď mala 70 rokov a za šesť rokov namaľovala okolo 4 tisíc obrazov, ktoré zdobia nejednu domácnosť. A ako o sebe hovorí: „Maľovala som na tašky, papierové sáčky, krabičky, kamene – zo začiatku neboli krásne, ale upútali pozornosť ľudí, ktorí ma v tom ďalej podporovali. Na mojich obrazoch prevláda motív kvetov, ktoré ma sprevádzajú odjakživa. Potešia oči a pohladia dušu, lebo sú priateľské, či už sú v záhrade, na lúke alebo na poli. Rozdávajú radosť.“
Pani Marika svoje obrazy často daruje, aby urobila ľudom radosť, a čo ju najviac teší, je to, že sa medzi nimi vyvinie priateľské puto. Obrazy daruje nielen svojim priateľom, ale zdobia steny aj Obecného úradu v obci Rudná a Domova sociálnych služieb Subsídium v Rožňave. Po besede s pani Marikou sa prítomní presunuli do bašty Vodného hradu, kde bola slávnostne otvorená výstava jej obrazov s názvom „Keď radosť kvitne“.
Výstava potrvá do 13. októbra 2024 a pre verejnosť je sprístupnená denne aj počas víkendu od 9:00 do 16:00 hod. Vstup je v areáli hradu a v mieste konania výstavy je bez sprievodcu. O tom, že pani Marika je milá, láskavá, dobrosrdečná, veru niet pochýb, veď svoje maľby na výkresoch a fotografie svojich malieb rozdala všetkým návštevníkom piatkového podujatia a dokonca pre všetkých návštevníkov jej výstavy nechala množstvo obrázkov, ktoré si môžu zobrať pre radosť na pamiatku. A o tom, že pani Marika dokáže naozaj spájať ľudí sme sa presvedčili na vlastné oči, keď po dospievaní piesne Biele margaréty, bol všetkým prítomným rozdaný text piesne Holubienka, ktorú si potom všetci spoločne zaspievali.
Po otvorení výstavy a prehliadke jej obrazov, Bc. Monika Liptáková predstavila mladý spevácky talent z obce Štítnik, o ktorom môžeme s kľudným svedomím povedať, že je vychádzajúcou speváckou hviezdou z Gemera. V podaní Martina Belányia, sme si vypočuli piesne Svet lásku má, Keby som bol vtáčkom a Všetci na mňa povedajú.
Martin Belányi (na obrázku vľavo) sa narodil v roku 2008 v Rožňave. Od narodenia vyrastá v obci Štítnik. Jeho spevácke začiatky sa prejavili už v materskej škole, od svojich siedmich rokov začal spievať v detskom folklórnom súbore HAVIARIK, pod vedením pána Ivana Nemčoka a jeho dcéry Ivanky Nemčokovej. Od roku 2017 Martin navštevoval hodiny spevu v Súkromnej základnej umeleckej škole JAS v Rožňave, pod vedením pani učiteľky Nikolety Tomesovej a od septembra 2024 je študentom Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Zúčastnil sa viacerých speváckych súťaží, na ktorých sa umiestnil na popredných miestach a často vystupuje aj na rôznych kultúrnych podujatiach nielen v okrese Rožňava, ale i mimo neho. Ba dokonca mal tú česť, že svojím spevom otváral už aj vernisáž obrazov pani Martiny Štepán – zakladateľky neziskovej organizácie GEM-ART, ktorá šíri umenie na Gemeri – v Galérii v Prahe. Od leta tohto roku je aktívnym členom folklórnej skupiny GENŠENKY v Honciach, ktorá pôsobí pod vedením pani Márie Lukáčovej. V súčasnosti ho zaujíma a inšpiruje klasická hudba. Jeho veľkým vzorom je operný spevák Peter Dvorský.
Na záver Bc. Monika Liptáková popriala Martinovi v mene členov Miestneho odboru Matice slovenskej v Štítniku, v mene starostu obce Štítnik, v mene všetkých matičiarov v okrese Rožňava, ako i vo svojom mene, aby to zlato, ktoré má ukryté v hrdle mu stále žiarilo, aby svojím spevom rozdával radosť všetkým ľuďom, nielen doma, ale aj v širokom-ďalekom okolí. A vždy, keď bude na veľkých pódiách nielen na Slovensku, ale i vo svete stáť, aby si spomenul na rodnú obec, na tých, čo ho od malička s láskou vychovali, čo sa o sesterskú lásku s ním delili, na babku a deda, i na štítnický Vodný hrad. Lebo dnes, matičiari zo Štítnika, mu vo Vodnom hrade otvorili spevácku bránu, síce len na malom pódiu, ale nech ňou prejde na dosky, ktoré znamenajú svet.
Bc. Monika Liptáková
MO MS Štítnik
Fotografie: Monika Liptáková, Tatiana Tomková
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/256/stitnik/12772/vo-vodnom-hrade-v-stitniku-sa-spojili-generacie#sigProGalleria28ac395aba

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-