
Pani Marika Kohuláková (na obrázku vpravo dole) skoro 40 rokov pracovala ako učiteľka materskej školy. V obci Rudná, kde žije so svojou rodinou, založila spevácku skupinu „Modré fialky“. Aj keď už v súčasnosti skupina nie je činná, ale v čase fungovania spríjemňovala rôznymi piesňami, nielen v slovenskom, ale i v maďarskom jazyku, množstvo kultúrnych podujatí v obci i mimo nej. Spolu s manželom sa venujú záhradkárčeniu. Dokonca sú držiteľmi slovenského rekordu v pestovaní tekvíc, ktorý sa zatiaľ od roku 2008 nepodarilo nikomu prekonať. Počas covidovej pandémie začali s manželom tráviť viac času krátkymi turistickými vychádzkami do prírody v blízkom okolí a dokonca sa im podarilo k sebe pritiahnuť viac priateľov, s ktorými dodnes absolvujú spoločné prechádzky, na ktorých nikdy nechýba dobrá nálada, radosť a spev piesní. 25. septembra 2024, spolu so svojimi ďalšími kamarátkami, založila ženskú spevácku skupinu „Radosť“.
Maľovať začala, keď mala 70 rokov a za šesť rokov namaľovala okolo 4 tisíc obrazov, ktoré zdobia nejednu domácnosť. A ako o sebe hovorí: „Maľovala som na tašky, papierové sáčky, krabičky, kamene – zo začiatku neboli krásne, ale upútali pozornosť ľudí, ktorí ma v tom ďalej podporovali. Na mojich obrazoch prevláda motív kvetov, ktoré ma sprevádzajú odjakživa. Potešia oči a pohladia dušu, lebo sú priateľské, či už sú v záhrade, na lúke alebo na poli. Rozdávajú radosť.“
Pani Marika svoje obrazy často daruje, aby urobila ľudom radosť, a čo ju najviac teší, je to, že sa medzi nimi vyvinie priateľské puto. Obrazy daruje nielen svojim priateľom, ale zdobia steny aj Obecného úradu v obci Rudná a Domova sociálnych služieb Subsídium v Rožňave. Po besede s pani Marikou sa prítomní presunuli do bašty Vodného hradu, kde bola slávnostne otvorená výstava jej obrazov s názvom „Keď radosť kvitne“.
Výstava potrvá do 13. októbra 2024 a pre verejnosť je sprístupnená denne aj počas víkendu od 9:00 do 16:00 hod. Vstup je v areáli hradu a v mieste konania výstavy je bez sprievodcu. O tom, že pani Marika je milá, láskavá, dobrosrdečná, veru niet pochýb, veď svoje maľby na výkresoch a fotografie svojich malieb rozdala všetkým návštevníkom piatkového podujatia a dokonca pre všetkých návštevníkov jej výstavy nechala množstvo obrázkov, ktoré si môžu zobrať pre radosť na pamiatku. A o tom, že pani Marika dokáže naozaj spájať ľudí sme sa presvedčili na vlastné oči, keď po dospievaní piesne Biele margaréty, bol všetkým prítomným rozdaný text piesne Holubienka, ktorú si potom všetci spoločne zaspievali.
Po otvorení výstavy a prehliadke jej obrazov, Bc. Monika Liptáková predstavila mladý spevácky talent z obce Štítnik, o ktorom môžeme s kľudným svedomím povedať, že je vychádzajúcou speváckou hviezdou z Gemera. V podaní Martina Belányia, sme si vypočuli piesne Svet lásku má, Keby som bol vtáčkom a Všetci na mňa povedajú.
Martin Belányi (na obrázku vľavo) sa narodil v roku 2008 v Rožňave. Od narodenia vyrastá v obci Štítnik. Jeho spevácke začiatky sa prejavili už v materskej škole, od svojich siedmich rokov začal spievať v detskom folklórnom súbore HAVIARIK, pod vedením pána Ivana Nemčoka a jeho dcéry Ivanky Nemčokovej. Od roku 2017 Martin navštevoval hodiny spevu v Súkromnej základnej umeleckej škole JAS v Rožňave, pod vedením pani učiteľky Nikolety Tomesovej a od septembra 2024 je študentom Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Zúčastnil sa viacerých speváckych súťaží, na ktorých sa umiestnil na popredných miestach a často vystupuje aj na rôznych kultúrnych podujatiach nielen v okrese Rožňava, ale i mimo neho. Ba dokonca mal tú česť, že svojím spevom otváral už aj vernisáž obrazov pani Martiny Štepán – zakladateľky neziskovej organizácie GEM-ART, ktorá šíri umenie na Gemeri – v Galérii v Prahe. Od leta tohto roku je aktívnym členom folklórnej skupiny GENŠENKY v Honciach, ktorá pôsobí pod vedením pani Márie Lukáčovej. V súčasnosti ho zaujíma a inšpiruje klasická hudba. Jeho veľkým vzorom je operný spevák Peter Dvorský.
Na záver Bc. Monika Liptáková popriala Martinovi v mene členov Miestneho odboru Matice slovenskej v Štítniku, v mene starostu obce Štítnik, v mene všetkých matičiarov v okrese Rožňava, ako i vo svojom mene, aby to zlato, ktoré má ukryté v hrdle mu stále žiarilo, aby svojím spevom rozdával radosť všetkým ľuďom, nielen doma, ale aj v širokom-ďalekom okolí. A vždy, keď bude na veľkých pódiách nielen na Slovensku, ale i vo svete stáť, aby si spomenul na rodnú obec, na tých, čo ho od malička s láskou vychovali, čo sa o sesterskú lásku s ním delili, na babku a deda, i na štítnický Vodný hrad. Lebo dnes, matičiari zo Štítnika, mu vo Vodnom hrade otvorili spevácku bránu, síce len na malom pódiu, ale nech ňou prejde na dosky, ktoré znamenajú svet.
Bc. Monika Liptáková
MO MS Štítnik
Fotografie: Monika Liptáková, Tatiana Tomková
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/256/stitnik/12772/vo-vodnom-hrade-v-stitniku-sa-spojili-generacie#sigProGalleria28ac395aba

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-