Spomenuli si ho jeho mladší i starší rodáci aj teraz pri príležitosti jeho nedožitých narodenín. Obecná knižnica v Štítniku, ktorá nosí v názve jeho meno, pripravila spomienkové dopoludnie. Spolupodieľal sa na ňom nielen Obecný úrad, ale aj Základná škola, MOMS a ZPOZ v Štítniku. Bol to dôstojný príspevok k tomu, aby sa vzdala úcta nášmu krajanovi, ktorý sa prejavil ako „jagavá hviezda“ vojnového a povojnového obdobia a stal sa typickým predstaviteľom dobovej literatúry. Najmä mladej generácii spomínané dopoludnie iste pomohlo k tomu, aby sa lepšie oboznámila s jeho životom a tvorbou. Prispela k tomu príhovorom najmä pani Gabriela Koreňová, pracovníčka knižnice, ktorá v ňom upriamila pozornosť na putá Štítnického s jeho rodným krajom.
Pekne sa uviedli i žiaci základnej školy, keď napríklad Veronika Motúzová si pripravila k tejto príležitosti referát o živote a diele Ctibora Štítnického. Ani ostatní účinkujúci sa nedali zahanbiť a zarecitovali niektoré básne z autorovej tvorby. Napríklad Mgr. Janka Vranová predniesla báseň Ráno v Gemeri, Mgr. Margita Gločeková Rekviem za matkou, pani Jakobejová báseň Jarmile, ktorú básnik venoval svojej milovanej manželke. Prezentovali sa aj ďalší žiaci s ukážkami detskej poézie, ako napr. Viktorka Jančíková s básňou Ďateľ, Klaudia Beitlerová s básničkou Pesnička o električke Terezke. Adam Molnár zarecitoval báseň O matke, ktorá pochádza zo zbierky Ct. Štítnického Chlieb a ruže.Na záver slávnosti prítomní Ctiborovi Štítnickému vzdali hold a úctu pri jeho rodnom dome, kde mu položili veniec spomienky, ako doklad o tom, že na neho nezabúdajú a ďakujú mu za plodný život, tvorivú prácu a vzornú reprezentáciu obce Štítnik a nášho Gemera.
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave, kde je aj s manželkou pochovaný
Reményik Sándor:
STAVITEĽOV SYN
|
„Staviteľstvo je zmrznutá hudba.“ Do mojej hlavy, hoc jak to silili, Dlho som myslel, že tá pieseň celkom A k netušeným základom dedičstva Ja staviteľ! . . . Ja básní staviteľ! ... |
|
Číra pravda: aj ja som si staval, Číra pravda: vždy som mal základy, Číra pravda: vždy mala pevný vrch Číra pravda: neroztopila sa Ja staviteľ! ... Ja básní staviteľ ... Preložil: T. D. Štítnický |
Zo zbierky Kniha priateľov, Tisovec 1942
{jcomments on}

































Medzi osobnosti Gemera zaraďujeme aj Ctibora Štítnického. Narodil sa 6. septembra 1922 v Štítniku, podľa ktorého si vybral svoj pseudonym. Nepodarilo sa mi zistiť, kedy k tomu došlo, že jeho pravé meno Tibor Dörner sa stalo menej známe než jeho umelecké. Najskôr k tomu došlo v rokoch, keď študoval na gymnáziách a začal tvoriť prvé básne. Nechajme to však na iných, ktorí zaiste presnejšie vedia, ako k tomu došlo. Podstatné je pre nás teraz to, že aj napriek obdobiu, ktoré ho 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a