Týmito slovami privítala všetkých prítomných predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Štítniku Mgr. Janka Vranová na otvorení výstavy obrazov PaedDr. Michala Bársonyho v Kultúrnom dome. Mladí matičiari slovom básnika a tónmi hudby pozdravili všetkých prítomných.
„Náš miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku sa snaží vyhľadávať a sprostredkovať všetkým ostatným to, čo naši ľudia pekné a užitočné vytvorili a dávajú do toho kus svojho srdca", odzneli výstižné a pravdivé slová Mgr. Janky Vranovej.
PaedDr. Michal Bársony – prehľad umeleckej tvorby a aktivity k výtvarnému dianiu
Už na základnej škole sa prejavil jeho výrazný vzťah ku kresbe a modelovaniu, čo sám vo voľných chvíľach i na strednej škole rozvíjal. Otvorených a verejných úspechov dosiahol na pedagogickej fakulte v rokoch 1961 – 1966 kde študoval odbor výtvarná výchova. Ako študent mal niekoľko výstav grafických prác a najmä sochárskych: figurálne reliéfy, sochy, busty.
Počas pôsobenia ako učiteľ v Banskej Štiavnici v r. 1966 – 1978 rozvíjal v mládeži nový trend výtvarného chápania a tvorby, v čom neskoršie v r. 1978 – 1988 pokračoval na stredných školách v Leviciach. V týchto rokoch si aj rozšíril univerzitné vzdelanie s rigoróznou skúškou s dosiahnutím doktora pedagogických vied.
V rokoch 1989 až 1996 prednášal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa aj sám zdokonalil vo výtvarnom odbore. V tom čase mal už aj viacero výstav a umeleckých publikácií: výstava olejomalieb a grafík (1992), výstava grafík a úžitkovej tvorby (1994), spoločná výstava malieb (1995), vydal 4 diela s vlastnými grafickými ilustráciami, vydal vlastné dielo s ilustráciami s medzinárodným úspechom v UNESCO.
Od roku 1996 až po dnes pracuje technikou olejomalieb. Inšpiruje ho kubizmus a impresionizmus. V kompozícii diel uplatňuje figurálnosť, portrét, abstrakciu, krajinárstvo, zátišie.
Úspechy v tvorbe v posledných rokoch: stála výstava viacerých diel v múzeu v Brne, vlastné zbierky v Brne, v Nitre, v Prešove, výstava grafík v Maďarsku, výstava diel v Košiciach, výstava obrazov v rodnom kraji - v Štítniku.
Ing. Zlatka Halková
NAZRETIE NA VÝSTAVU OBRAZOV PAEDDR. MICHALA BÁRSONYA
{gallery}kultura/vystava/barsony{/gallery}
{jcomments on}

































Iba pred pár dňami otvorili v Kultúrnom dome v Štítniku výstavu obrazov pod názvom Životné impresie PaedDr. Michala Bársonya. Výstavu, ktorá je sprístupnená verejnosti od 26. októbra a potrvá do 1. novembra 2010, pripravila Miestna organizácia Matice Slovenskej. Návštevníci si vystavené obrazy môžu prezrieť denne od 11.00 hod. do 17.00 hod.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a