venujú tvorbe návrhov mincí, medailí, drobných plastík. Sú autormi viacerých obehových i pamätných mincí v bývalej mene (Sk) i v súčasnej (€). Vystavené sú úspešné i nerealizované návrhy mincí, ako aj ukážky voľnej tvorby autorov.
Ďalšou zaujímavou prehliadkou bola expozícia Literárne Brezno (Martin Rázus a ďalšie literárne osobnosti mesta), ktorá je sprístupnená na evanjelickej fare v priestoroch niekdajšej sýpky. Dozvedeli sme sa mnoho o živote a diele tohto popredného spisovateľa Martina Rázusa. Autobiografický román Maroško s pokračovaním Maroško študuje, ktorý STV nedávno aj uvádzala, je známy mnohým. Mali sme možnosť vidieť jeho osobné veci, ukážky rukopisov a knižné vydania. V ďalšej časti nám boli v chronologickom slede predstavené literárne osobnosti mesta od polovice 17. storočia až po súčasnosť.
Expozíciou v historickej radnici nás previedol pán riaditeľ, kde sa nám ponúkol obraz tradičnej materiálnej kultúry: ľudový odev, výrobky z dreva, výrobky z textilu, zbierkové predmety. Ukážka produktov železiarskych závodov v Hronci z konca 19. a prvej polovice 20. storočia predstavovala tiež zaujímavú zbierku. Prehliadku múzea sme končili ľudovou piesňou „Ša se stálo v Lehote pri mlyne“, však sme aj FS Lehoťanka, a pán riaditeľ nám prezradil, že folklór má rád. Sám je členom FS „Mostár“ Brezno.
Neobišli sme ani expozíciu a výtvarnú výstavu v synagóge, kde sme mohli vidieť fotografie a dokumenty o činnosti a živote židovskej komunity v Brezne od umelca Mgr. Rastislava Turňa.
V mestskom parku sme sa pristavili pri pomníku dramatika, prozaika a publicistu Jána Chalupku, aby sme si pripomenuli 140. výročie jeho úmrtia. Jeho pamiatku sme si uctili položením venca. Tiež sme sa pristavili pri bronzovej soche v životnej veľkosti Martina Rázusa, odetého v bohoslužobnom rúchu evanjelického farára.
Táto prehliadka nás duchovne obohatila, získali sme nové vedomosti vďaka rozsiahlemu odbornému výkladu, veľmi milých sprievodkýň a riaditeľa múzea. Veľmi pekne ďakujeme.
Katarína Pukanská
za MO MS v Čiernej Lehote
{gallery}obsah/clehota/brezno{/gallery}
{jcomments on}
streda, 19 október 2011 11:27
Cesta matičiarov z Čiernej Lehoty do Horehronského múzea v Brezne priniesla všetkým duchovné obohatenie Doporučený
Napísal(a) Katarína Pukanská
Je slnečná sobota, 15. októbra 2011 a my, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Čiernej Lehote, sme navštívili Horehronské múzeum v Brezne. Pred budovou historickej mestskej radnice, kde múzeum sídli, nás privítal riaditeľ múzea Mgr. Ján Weiss. Prešli sme časťou mestského parku do starobylého meštianskeho domu zo 16. storočia, v ktorom je v súčasnosti inštalovaná historická expozícia pod názvom ,,Brezno v premenách času“. Veľa zaujímavostí sme sa dozvedeli z dejín mesta a o živote významných breznianskych osobností. V tejto budove sme mali možnosť vidieť aj autorskú výstavu tvorby významných medailérov z regiónu - Pavla Károlyho zo Šumiaca a Karola Ličku z Brezna, ktorí sa
Zverejnené v
Čierna Lehota
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a