Bohumil Nosák nebol zanedbateľnou osobnosťou Gemera a zaslúži si väčšiu pozornosť Doporučený
Napísal(a) Peter Mirvaj
V súčasnom uponáhľanom svete často zvykneme myslieť iba na materiálne aspekty života a žiaľ, zabúdame na ideové korene, ktoré sú podstatou našej terajšej existencie. Pritom sa skoro v každej slovenskej dedine nachádzajú stopy ľudí, ktorí tvorili našu slovenskú identitu a v časoch najsilnejšej maďarizácie udržiavali medzi pospolitým ľudom slovenské povedomie. Patrí medzi nich aj rodina Nosákovcov. Ich život a práca sú úzko späté s obcou Čierna Lehota na hornom Gemeri.
Učiteľ a evanjelický farár Ondrej Nosák žil v rokoch 1785 – 1854. S manželkou Máriou, rod. Kováčovou vychovali šesť detí (dve dcéry a štyroch synov), z ktorých sa do povedomia národa zapísali najmä dvaja bratia: Timotej Ignác Bohuslav Nosák – Nezabudov a Teofil Tertulián Bohumil Nosák. Životom a dielom druhého z nich sa mienime zaoberať podrobnejšie.
Bohumil Nosák sa narodil 14. októbra 1819 v Tisovci. Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote. V rokoch 1832 – 36 študoval syntax, rétoriku a gramatiku na evanjelickom lýceu v Levoči, 1836 – 37 na gymnáziu v Gemeri, 1837 – 42 filozofiu a teológiu znova v Levoči. V rokoch 1842 – 44 žil u rodičov v Čiernej Lehote, kde pomáhal otcovi s učiteľskými a kňažskými povinnosťami. V rokoch 1844 - 47 bol vychovávateľom dcéry J. Kollára Ľudmily v Pešti. V roku 1847 ho vysvätili za kňaza. Vzápäti bol evanjelickým kaplánom v Pozdišovciach. Najdlhšie pôsobil v Sabinove (1847 – 77) ako evanjelický farár. Oženil sa s Amáliou Tomášikovou, dcérou štúrovského vzdelanca, básnika a spisovateľa Sama Tomášika, farára v Chyžnom.
Od roku 1877 pôsobil ako farár v Čiernej Lehote. V tom istom roku sa jeho manželka zúčastnila na výstave slovenských výšiviek v Turčianskom sv. Martine. To bola zámienka, aby cirkevná uhorská hierarchia začala s jeho perzekúciou, lebo bol známy ako študentský a národný pracovník. Táto jeho činnosť v národnom hnutí úzko súvisí s pôsobením jeho brata Bohuslava. Bohumil počas štúdií v Levoči bol spolu so Samuelom Bohdanom Hroboňom vedúcim funkcionárom Československej spoločnosti a Slovanského ústavu. Počas pobytu v Pešti udržiaval kontakt medzi J. Kollárom a štúrovcami. Na jar roku 1848 šíril na východnom Slovensku mikulášske Žiadosti slovenského národa a proklamáciu Bratia Slováci! Do protimaďarskej akcie zapojil J. Záborského, J. Rániho, J. Tomášika. Zabezpečoval kontakt Slovenskej národnej rady s poľským národným hnutím a s ruským vojskom v Haliči. A. Záborskému pomáhal pri nábore dobrovoľníkov do národnej gardy v Sabinove. V novembri 1848 ho zatkli, internovali vo vyšetrovacej väzbe v Prešove a odovzdali štatutárnemu súdu v Pešti. Po jej obsadení cisárskym rakúskym vojskom sa v januári 1849 vrátil do Sabinova. Bol účastníkom zimnej výpravy slovenského dobrovoľníckeho zboru. Po príchode maďarskej revolučnej armády ušiel do Haliče, do Sabinova sa vrátil až s ruským vojskom. Po roku 1849 podporoval slovenských študentov na kolégiu v Prešove. V rokoch 1867 – 77 žil u neho brat Bohuslav. Obaja boli účastinármi martinského KUSu, kolportérmi slovenských kníh a časopisov na východnom Slovensku, zakladateľmi Besedy (Cassina) v Sabinove. Stýkal sa aj s predstaviteľmi ukrajinsko-rusínskeho národného hnutia A. V. Duchnovičom a A. I. Pavlovičom.
Všetky uvedené skutočnosti boli tŕňom v oku maďarskej cirkevnej i svetskej hierarchie a príčinou jeho perzekúcie. Od roku 1877, odkedy pôsobil ako ev. farár v Čiernej Lehote, prenasledovanie narastalo. Túto situáciu Bohumil Nosák psychicky nezvládol a dňa 2. septembra 1887 vyskočil z okna veže čiernolehotského kostola. Keď sa to dozvedel jeho svokor Samo Tomášik, postihol ho srdcový kolaps, na následky ktorého 10. septembra 1887 zomrel. Maďarská perzekúcia si takto vyžiadala viacnásobnú daň...
Čo sa týka jeho literárnej činnosti, vzorom mu bol K. H. Mácha. Písal po česky – poéziu s romantizujúcimi prvkami a vlasteneckými motívmi. Publikoval v Jitřenke a preklady z ruštiny uverejňoval v Dobšinského Sokole.
Ako vyplýva z uvedeného, Bohumil Nosák nebol zanedbateľnou osobnosťou a rozhodne by si zaslúžil pripomenutie v podobe aspoň skromnej pamätnej tabule na čiernolehotskom kostole.
Peter Mirvaj,
Jaklovce
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-