vystúpením FS Haviar z Rožňavy.
O 20.00 hod. v chate pod Hájom hrala hudba a do neskorých nočných hodín horela vatra, ktorá symbolicky pripomenula vatry, ktoré vzplanuli na vrchoch Rudohoria v septembri roku 1944.
V sobotu 30.8.2014 sme boli účastníkmi Dňa obce. Paráda. Opäť na ihrisku a v chate po Hájom, pretože počasie nám prialo. O 11.00 hod začali tí najmenší, pre ktoré boli pripravené hry a tí najaktívnejší - miestny ZPO, ktorý ukázal svoju zručnosť a zaujal nielen deti ale aj dospelých. O 12.30 hod už rozvoniavali pečené klobásky a chuťové poháriky účastníkov dráždila aj vôňa čerstvého guláša. K týmto dobrotám sa pridali i doma napečené koláče a zákusky, po ktorých sa len tak zaprášilo. K dobrej nálade prispelo dobré tekuté občerstvenie a vystúpenie FSk Lehoťanka, ktorá zaspievala niekoľko zachovaných piesní z Čiernej Lehoty.
A tí, ktorí sa ešte chceli baviť, mali možnosť pokračovať o 20.00 v kultúrnom dome zábavou, do tanca hrala skupina Triton až do skorých ranných hodín.
Pre usporiadateľov a všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o tieto naozaj vydarené dni obce môže byť odmenou pozitívne ohlasy. Aj v piatok aj v sobotu prevládala dobrá nálada, spokojnosť s programom, rozpredanie občestvenia tak, že sa nič nezvýšilo, ba bolo by sa minulo aj viac. Toto podujatie bolo super, svedčí o tom nielen spokojnosť účastníkov, ale aj bohatá účasť občanov z Čiernej Lehoty a z okolitých obcí.
V mene občanov ďakujem starostke obce, obecnému zastupiteľstvu, ostatným zložkám a všetkým, ktorých nejdem menovať, lebo by som potrebovala ďalší odstavec, ale ktorí sa akokoľvek a čímkoľvek pričinili o tieto krásne dva dni v našej obci.
Ing. Darina Figúrová
Foto: Mgr. Michal Terrai
picasa_albumid=6054206451211565553

































Čierna Lehota – obec, ktorú v súvislosti so SNP v regióne Gemera nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať. Obec sa v roku 1944 v časoch Povstania aktívne zapojila do odboja, ustupujúcej nemeckej armáde kládla odpor, za čo niesli občania obce i tu nachádzajúci sa ruskí vojaci následky, 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a