rukách bola dvierkami k srdečnému zdraveniu, spoločnému fotografovaniu a konverzácii ako sa len dalo – rukami, nohami, hoci po anglicky sa vieme dohovoriť, tu nám to veľmi nepomohlo. Na štadióne bolo tiež





fantastická atmosféra. Diváci boli spontánni, aj hlučne povzbudzovali, ale boli kultúrni, bez zbytočných incidentov, na zápas sa tešili a vyslovene si ho užívali. Svojim pozitívnym postojom nakazili aj slovenských fanúšikov do takej miery, že ich tá prehra až tak veľmi nemrzela. Fantastický športový zážitok a srdečnosť Španielov zmazali rozpačitý dojem z prehry a ostali len krásne dojmy: Tento výlet stál za to. A cesta z Ovieda do Čiernej Lehoty nonstop tých 2800 km nám nemohla pokaziť umelecký dojem. Práve naopak. Obdivovali sme krásy severného Španielska, obrobené lúky, zelené lány a pasúci sa hovädzí dobytok. Krajina pôsobí upraveným dojmom, ako keby každý pásik zeme mal svojho gazdu, ktorý sa s láskou o ten svoj piaď zeme stará. Až je človeku ľúto, že naše krásne Slovensko takto nevyzerá. Ale možno raz .... !“
Darina Figúrová


































Skupinka zanietených priaznivcov futbalu - piati chlapi z Čiernej Lehoty s ďalšími tromi kamarátmi z Banskej Bystrice a Gelnice podporili začiatkom septembra 2015 skupinku slovenských fanúšikov a slovenskú reprezentáciu v španielskom Oviede. Ako sa k tomuto dostali? Jednoducho. Povedali nasledovné: „Minulého roku, keď sme zažili v Žiline fantastický výsledok našej futbalovej reprezentácie v zápase so Španielskom, sme si povedali, že pôjdeme našich futbalistov podporiť na odvetu do Ovieda. Zabezpečili sme si vstupenky a 2. 9. vyštartovali z Čiernej Lehoty. Od stredy do piatka večera so zastávkou na francúzskom pobreží sme zdolali 2700 km. V piatok večer sme sa ubytovali asi 20 km od Ovieda. Po dobrom oddychu a chutnom guláši, ktorý sme si stihli navariť, v sobotu predpoludním stretli sme sa v hoteli s Marekom Hamšíkom. Večer
sme už netrpezlivo očakávali svoj vysnívaný futbalový zážitok. Výsledok nebol síce pre náš futbal priaznivý, ale nič nezmenil na našich očakávaniach. V superlatívoch sa vyslovujeme o všetkých zážitkoch. Kým sme sa v sobotu dostali na štadión, stretli sme množstvo španielskych obyvateľov, ktorí sa k nám správali veľmi srdečne. Slovenská vlajka v našich
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a