Čiernej Lehoty, sa pravidelne zúčastňuje pásma duchovného slova a hudby v evanjelickom kostole a v popoludňajších hodinách uvedie pre divákov svoj folklórny program.
Tento rok to boli vtipné obrazy z dedinského života. V prvom vystúpení sa prekrikujú staré dievky, čo by sa aj chceli vydať, ale nikto ich neberie, čo im patrične vydaté ženy „osladia“, ale radšej ostať slobodnou, ako sa vydať pre majetok za starého ženícha. Druhé vystúpenie vtipným spôsobom ukazuje obraz z dedinskej krčmy, kde podguráženého chlapa jeho verná žena márne nahovára po dobrom i po zlom, aby sa bral domov, až nakoniec rezignuje a sama sa so zvedavými ženami zabaví a muža si odvádza domov. Dialógy a vtipné čierno-lehotské piesne divákov zaujali, z vystúpenia sme iste zanechali dobrý dojem.
V mene celej FS ďakujem starostovi a obecnému zastupiteľstvu obce Drienčany za možnosť účasti na tomto podujatí. Podotýkam, že sme sa veľmi tešili nielen na špeciality vo dvoroch, ale aj na milých ľudí v Drienčanoch, ktorí nás zakaždým srdečne vítajú. Taktiež ďakujem starostovi obce Slavošovce a pánovi Ladislavovi Oravcovi za prepravu, starostke obce Čierna Lehota za jej podporu na našom vystúpení.
Už teraz sa tešíme na IX. ročník podujatia Dedina ožíva v Drienčanoch.
Ing. Darina Figúrová
Foto: Mgr. Michal Terrai
{gallery}kultura/lehota/lehotanka{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 26 júl 2011 21:28
Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty v Drienčanoch na ôsmom podujatí Dedina ožíva Doporučený
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Dedinka Drienčany je úzko spätá so Slavošovcami. Tieto dediny spája rodák zo Slavošoviec, ktorý svoju životnú púť ukončil v Drienčanoch – Pavol Dobšinský. V Drienčanoch už osem rokov v mesiaci júl ožívajú rozprávkové postavičky – kráľ drienčanský so sprievodom víta svojich poddaných i hostí, drevené sochy z dielne rezbárov sa prihovárajú malým i veľkým a nie je ťažké uhádnuť kto je kto. Atmosféru histórie, ktorá sa prelína s modernou dobou, dotvárajú tradičné dvory so špecialitami a dobrotami, výšivkami a prezentáciou tradičných nástrojov a výrobkov.
Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty je na tomto podujatí ako doma. Okrem návštevy dvorov, kde jej cestu sprevádza spev piesni z
Zverejnené v
Čierna Lehota


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a