V sobotu 19. mája 2012 sa matičiari z okresu Rožňava zišli tak trochu netradične, na svojom pracovno-výchovnom podujatí.
Začalo sa to pri pamätnej buste, osadenej na nádvorí v Základnej škole Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach. Nás matičiarov tešilo, že k nášmu podujatiu sa pripojili i deti zo Základnej školy na Zlatej ulici z Rožňavy, hostia z MS z Revúcej a rodáci z Čiernej Lehoty, dlhé roky žijúci v Košiciach a v Tatrách.
Slovo o histórii a súčasnosti základnej školy v Slavošovciach v podaní pani Milady Šikúrovej bolo veľmi zaujímavé a poučné.
Naše očakávania splnila i prehliadka rodného domu Pavla Dodšinského, kde k súčasnej expozícii vo výklade PaedDr. Milana Sajenka sme počúvali iba prívlastky - úžasné, brilantné...
Po krásnych slovách a obrazoch o našom rozprávkarovi Dobšinskom, pred sebou sme mali skvostnú zaujímavosť Slavošoviec - Tunel pod Homôlkou.
Presun chôdzou k tunelu od Obecného úradu v Slavošovciach, samotný prechod tunelom, následne malým tunelom na koprášskej strane až na viadukt, je túra cca
Odmenou pre tých odvážnych, ktorí to zdolali, bol výhľad na okolie Magnezitoviec a Chyžného, nezabudnuteľné technické riešenie týchto inpozantných stavieb, ktoré zub času nahlodal len veľmi málo.
Prechod naspäť do Slavošoviec a presun do Chaty pod Hájom v Čiernej Lehote bol vytúženým cieľom. Tu nás totiž čakal navarený guľáš, ktorý bol výborný nielen preto, že všetci sme boli poriadne hladní, ale preto, že bol naozaj výborný a všetci účastníci udeľujeme kuchárovi „Rad zlatej varešky".
Malé sladké občerstvenie, výborné zákusky a koláče, spev pri harmonike bolo zavŕšením tohto krásneho dňa, na ktorý budeme iste všetci milo spomínať.
A na záver? Čo iné ako poďakovanie. Všetkým, ktorí boli akokoľvek účastní na tomto podujatí.
Matičiarom, deťom a hosťom, že boli ochotní prísť, pretože bez účastníkov niet podujatia.
Riaditeľke ZŠ PhDr. Darine Labošovej, že nám povolila vstup na pôdu školy, pani poslankyni OZ v Slavošovciach a zároveň učiteľke Milade Šikúrovej za jej slová, PaedDr. Milanovi Sajenkovi za jeho zanietený výklad a lásku k rozprávkarovi Dobšinskému a histórii Slavošoviec, poľovníkom zo združenia v Čiernej Lehote za prepožičanie chaty, pánovi Miroslavovi Figúrovi za jeho kuchárske umenie, členom MO MS v Čiernej Lehote za zorganizovanie tohto zaujímavého podujatia. Tešíme sa na budúce spoločné stretnutie.
Text: Ing. Darina Figúrová
Foto: Mgr. Michal Terrai
{gallery}kultura/matica/lehota/slavosovce{/gallery}
{jcomments on}

































Slavošovce - priemyselná obec na Gemeri v Štítnickej doline, ktorú netreba nejako zvlášť predstavovať. Skôr, ako sa tu v Slavošovciach v r. 1828 narodil zberateľ slovenských povestí a rozprávok, kňaz a národovec Pavol Dobšinský, postavená v roku 1817 bola papiereň. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Gyürkyová v roku 1841 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a