No a práve v tejto malebnej dedinke pod horami svoje zvyky a obyčaje zachováva folklórna skupina Lehoťanka. V príprave na svoje vystúpenie v Heľpe (45. jubilejný ročník folklórneho festivalu so zahraničnou účasťou, teda Horehronské dni spevu a tanca ) sa už objavovala myšlienka založiť aj tu miestny odbor Matice slovenskej. Podľa archívnych záznamov už 02.11.1945 bol založený miestny odbor a tak práve 30.06.2010 skoro po 65 rokoch sa znovu vracia matičná myšlienka medzi krásne prostredie a nový miestny odbor sa pripojí k bohatej matičnej aktivite v rámci nášho okresu Rožňava. Na svojom zakladajúcom valnom zhromaždení bol zvolený aj výbor: Ing. Darina Figúrová, Katarína Pukanská, Zuzana Hrušková, Eva Benediková, Mária Kundráková a Eva Kočišová.
Nuž vospolok sa v dobrom majme, v zdraví, úprimnosti, šťastí – veselosti nažívajme, takto si to prajme, vitajte medzi nami!
1.7.2010
Text a foto: Ing. Zlatica Halková,
riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave
FOTOGRAFIE:
{gallery}obsah/clehota{/gallery}
{jcomments on}

































Obec Čierna Lehota leží na konci Štítnickej doliny pod vrchom Stolica. Prvá písomná zmienka pochádza z polovice 16. storočia, obec ale vznikla už v 15. storočí na valašskom práve. Názov Lehota označoval určitú dobu, počas ktorej osídlenci nemuseli platiť dane a iné poplatky. „Čierna“ je pravdepodobne vďaka tmavej siluete hôr v pozadí. Obyvatelia sa zaoberali najmä pastierstvom. Svedčí o tom postava sv. Vendelína, patróna pastierov v obecnom erbe. Obec zohrala dôležitú úlohu počas SNP, keď bola v tunajších horách zriadená poľná nemocnica. Tieto ťažké časy pripomínajú tri pamätníky a pamätná izba SNP. Sakrálnou pamiatkou je evanjelický kostol z roku 1774. Bol postavený v 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a