Na súvislosti Vami publikovanej fotografie z Čiernej Lehoty nedokážem celkom presne odpovedať. Možno Norbert Pokorný po Slovensku cestoval, alebo bol tam za prácou. Zhotovoval miestopisné pohľadnice na objednávku pre miestnych obchodníkov, ktorí ich potom predávali. To môže byť tento prípad."
Pán Hromčík sa ma ešte v spomínanom liste pýtal, či sa niekde v okolí nenašli niektoré objekty v kostoloch, ktoré by niesli stopy po umeleckých prácach spomínaného akademického maliara. Najlepšou odborníčkou na túto tému na hornom Gemeri je pani Edita Kušnierová. Na moju otázku reagovala síce hneď, ale bez pozitívneho, keď mi odpísala, že od pána Pokorného sa v našich kostoloch doteraz žiadne maľby nenenašli.
Zaujímavou je i tá časť korešpondencie s pánom Hromčíkom, v ktorej mi vysvetlil aj otázku určenia osoby zachytenej na spomínanej pohľadnici. Keď som mu napísal, že náš dobrý znalec histórie Slavošoviec a okolia pán dr. Milan Sajenko usudzuje, že ženskou osobou na pravej strane obrázka je zrejme manželka pán Pokorného, s istotou mi potvrdil, že ona tou osobou nemôže byť, lebo "jeho manželka Františka (rod. Mašková) sa narodila v roku 1878 a bola tmavovlasá. Na pohľadnici je ďaleko mladšia žena a má svetlé vlasy."
Fotografia, ktorá je opatrená dátumom poštovej pečiatky prezentuje roky prvého slovenského štátu. Podľa neho sú pravdepodobné dve možnosti: „Pohľadnicu vyhotovil akademický maliar Norbert Pokorný a môže byť na nej vyfotografovaná jeho najmladšia dcéra Františka (Milena) Pokorná. Ona sa narodila v roku 1912 a mala svetlé vlasy (viď priložený portrét). Alebo ide o ďalšiu možnosť, že pohľadnica je od jeho syna fotografa Norberta Josefa Pokorného a na nej je zachytená jeho manželka."
To ale nemohol potvrdiť, pretože nemá jej podobizeň. Obrátil sa však s týmto problémom listom na Ing. arch. Norberta Pokorného, ktorý žije v Hořepníku a je jediným žijúcim vnukom akademického maliara. Zatiaľ sa mu však neozval. Aj my veríme, že aj táto informácia sa časom objasní.

Nuž, toľko zatiaľ o jednej starej pohľadnici, ktorá poštou zo Slavošoviec (pretože susedná Čierna Lehota poštu nemala a ani doteraz nemá) obišla pekný kúsok nielen Slovenska. Podstatné je, že pre odosielateľa i adresáta mala veľký význam, pretože obsahovala informáciu o tom, ako jeden na druhého vo vtedajšej situácii na seba mysleli a takto sa posmeľovali.
Overovanie rôznych náležitostí súvisiacich s pohľadnicou Čiernej Lehoty z obdobia 30.-40. rokov minulého storočia mi zároveň potvrdili, že takých pohľadníc od pána Pokorného z Tišnova je v tejto obci medzi ostatnými spoluobčanmi viacero. A možno aj inde, všade tam, kde našli svojho adresáta. Všetci si ich s láskou odložili ako spomienky na ľudí, ktorí ich dostali, alebo použili ako posla dobrých správ.
Ondrej Doboš
































Iba málo som veril tomu, že po uverejnení pohľadnice Čiernej Lehoty na stránke Maj Gemer v článku Ako sa dostala fotografia z Čiernej Lehoty do Tišnova a nazad s dátumom 11. 5.2013, ktorú mi poslala pani Oľga Zacharová, sa niekto z Tišnova v Čechách nájde, kto by na ňu reagoval. Možno si poniektorí na ňu spomínate. Želal som si totiž, aby sa ozval niekto, kto vie, ako sa dostala táto pohľadnica z Tišnova v Čechách do obce na konci Štítnickej doliny. 
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-