Medzi nimi boli tiež fotografie, ktoré ponúkla návštevníkom aj pani Zuzana Dobošová. Ona nám priblížila i článkom to, s čím v spomenutý deň i nasledujúce mali trápenie všetci občania Jovíc. Preto jej dávam priestor na vyjadrenie nepríjemných zážitkov, o ktorých napísala:
"Na úvod by som podotkla len toľko, že je to neustále sa opakujúca udalosť. Človek každý rok žije v úzkosti keď príde väčšia búrka a v obavách čaká, kedy sa ten malý potok premení na nezastaviteľne sa rútiaci hurikán, ktorý berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty.
Prvý raz sa to udialo v roku 2002, keď sme mali vodu na celom prízemí domu až po kolená. Vtedy to kompetentní zvalili na to, že na zákrute nevládze odviesť rúra pod mostom všetku vodu a vyleje sa na cestu. Pred dvoma, alebo troma rokmi prerobili most a napriek tomu sa voda z koryta stále vyleje. Podľa slov starostu obce pred dvoma rokmi podala obec žiadosť vodohospodárom, aby vyčistili koryto a spravili ďalšie potrebné opatrenia, aby sa zabránilo povodniam. Odvtedy od nich neprišla žiadna odpoveď. Možno aj hlava obce by mala viacej tlačiť na zodpovedných, neostať len pri jednej žiadosti, ale ísť za tým dovtedy, kým sa riešenie problému nepohne. Podľa súčasného stavu to vyzerá tak, že nikto z kompetentných nehľadá žiadne riešenie. Obec síce na vlastné náklady čiastočne vyčistí koryto potoka, ale aj to len na určitých miestach. Neviem, čo by som mohla k tejto nepriaznivej situácii viacej povedať. Tentokrát sa voda valila do obce z troch strán a ako obvykle, aj teraz, to vyústilo v tej istej časti obce na Okružnej a Mlynskej ulici. Navyše, prišlo to náhle, behom pár minút. Na poslednú chvíľu som ako-tak stihla preparkovať auto na kopec a už voda bola vo dvore. Našťastie, do domu sa voda tentokrát nedostala, ale už to bolo naozaj na vlásku. Tŕpli sme hrôzou, lebo ak by hladina vody stúpla ešte o centimeter, zase by sme mali celé prízemie pod vodou. A veru také niečo neželám nikomu. Ten, kto to nezažil, si vie len veľmi ťažko predstaviť, čo to vlastne znamená. To nie sú len nemalé materiálne škody, ale aj obrovská drina pri upratovaní, aby sa dom dal do poriadku.
Vonku sa to časom uprace. Horšie bolo, že pod vodou boli všetky miestnosti mimo domu, kde držíme náradie i zvieratá. Susedia to mali ešte problémovejšie. Im sa dostala voda aj do garáže. Tretí susedia to mali najhoršie. Oni mali pod vodou celé prízemie domu.
Na záver len toľko, že po tejto poslednej udalosti dúfam, že sa ľudia v obci zobudia a budú tlačiť na starostu, aby sa už konečne našlo nejaké riešenie, ktoré by zabránilo každoročne sa opakujúcej povodni. A ešte jedna poznámka na koniec. Každý rok vieme, že nás môžu opäť postihnúť povodne, ale v obci nemáme prichystané aspoň pre tie najohrozenejšie rodiny ani len piesok a vrecia. Možno, že by to pri takej vode ako sme zažili túto nedeľu, veľmi nepomohlo, ale aspoň by zostal človeku pocit, že sme sa o niečo pokúsili."
Zuzana Dobošová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a