Medzi nimi boli tiež fotografie, ktoré ponúkla návštevníkom aj pani Zuzana Dobošová. Ona nám priblížila i článkom to, s čím v spomenutý deň i nasledujúce mali trápenie všetci občania Jovíc. Preto jej dávam priestor na vyjadrenie nepríjemných zážitkov, o ktorých napísala:
"Na úvod by som podotkla len toľko, že je to neustále sa opakujúca udalosť. Človek každý rok žije v úzkosti keď príde väčšia búrka a v obavách čaká, kedy sa ten malý potok premení na nezastaviteľne sa rútiaci hurikán, ktorý berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty.
Prvý raz sa to udialo v roku 2002, keď sme mali vodu na celom prízemí domu až po kolená. Vtedy to kompetentní zvalili na to, že na zákrute nevládze odviesť rúra pod mostom všetku vodu a vyleje sa na cestu. Pred dvoma, alebo troma rokmi prerobili most a napriek tomu sa voda z koryta stále vyleje. Podľa slov starostu obce pred dvoma rokmi podala obec žiadosť vodohospodárom, aby vyčistili koryto a spravili ďalšie potrebné opatrenia, aby sa zabránilo povodniam. Odvtedy od nich neprišla žiadna odpoveď. Možno aj hlava obce by mala viacej tlačiť na zodpovedných, neostať len pri jednej žiadosti, ale ísť za tým dovtedy, kým sa riešenie problému nepohne. Podľa súčasného stavu to vyzerá tak, že nikto z kompetentných nehľadá žiadne riešenie. Obec síce na vlastné náklady čiastočne vyčistí koryto potoka, ale aj to len na určitých miestach. Neviem, čo by som mohla k tejto nepriaznivej situácii viacej povedať. Tentokrát sa voda valila do obce z troch strán a ako obvykle, aj teraz, to vyústilo v tej istej časti obce na Okružnej a Mlynskej ulici. Navyše, prišlo to náhle, behom pár minút. Na poslednú chvíľu som ako-tak stihla preparkovať auto na kopec a už voda bola vo dvore. Našťastie, do domu sa voda tentokrát nedostala, ale už to bolo naozaj na vlásku. Tŕpli sme hrôzou, lebo ak by hladina vody stúpla ešte o centimeter, zase by sme mali celé prízemie pod vodou. A veru také niečo neželám nikomu. Ten, kto to nezažil, si vie len veľmi ťažko predstaviť, čo to vlastne znamená. To nie sú len nemalé materiálne škody, ale aj obrovská drina pri upratovaní, aby sa dom dal do poriadku.
Vonku sa to časom uprace. Horšie bolo, že pod vodou boli všetky miestnosti mimo domu, kde držíme náradie i zvieratá. Susedia to mali ešte problémovejšie. Im sa dostala voda aj do garáže. Tretí susedia to mali najhoršie. Oni mali pod vodou celé prízemie domu.
Na záver len toľko, že po tejto poslednej udalosti dúfam, že sa ľudia v obci zobudia a budú tlačiť na starostu, aby sa už konečne našlo nejaké riešenie, ktoré by zabránilo každoročne sa opakujúcej povodni. A ešte jedna poznámka na koniec. Každý rok vieme, že nás môžu opäť postihnúť povodne, ale v obci nemáme prichystané aspoň pre tie najohrozenejšie rodiny ani len piesok a vrecia. Možno, že by to pri takej vode ako sme zažili túto nedeľu, veľmi nepomohlo, ale aspoň by zostal človeku pocit, že sme sa o niečo pokúsili."
Zuzana Dobošová





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.