Medzi nimi boli tiež fotografie, ktoré ponúkla návštevníkom aj pani Zuzana Dobošová. Ona nám priblížila i článkom to, s čím v spomenutý deň i nasledujúce mali trápenie všetci občania Jovíc. Preto jej dávam priestor na vyjadrenie nepríjemných zážitkov, o ktorých napísala:

"Na úvod by som podotkla len toľko, že je to neustále sa opakujúca udalosť. Človek každý rok žije v úzkosti keď príde väčšia búrka a v obavách čaká, kedy sa ten malý potok premení na nezastaviteľne sa rútiaci hurikán, ktorý berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty.
Prvý raz sa to udialo v roku 2002, keď sme mali vodu na celom prízemí domu až po kolená. Vtedy to kompetentní zvalili na to, že na zákrute nevládze odviesť rúra pod mostom všetku vodu a vyleje sa na cestu. Pred dvoma, alebo troma rokmi prerobili most a napriek tomu sa voda z koryta stále vyleje. Podľa slov starostu obce pred dvoma rokmi podala obec žiadosť vodohospodárom, aby vyčistili koryto a spravili ďalšie potrebné opatrenia, aby sa zabránilo povodniam. Odvtedy od nich neprišla žiadna odpoveď. Možno aj hlava obce by mala viacej tlačiť na zodpovedných, neostať len pri jednej žiadosti, ale ísť za tým dovtedy, kým sa riešenie problému nepohne. Podľa súčasného stavu to vyzerá tak, že nikto z kompetentných nehľadá žiadne riešenie. Obec síce na vlastné náklady čiastočne vyčistí koryto potoka, ale aj to len na určitých miestach. Neviem, čo by som mohla k tejto nepriaznivej situácii viacej povedať. Tentokrát sa voda valila do obce z troch strán a ako obvykle, aj teraz, to vyústilo v tej istej časti obce na Okružnej a Mlynskej ulici. Navyše, prišlo to náhle, behom pár minút. Na poslednú chvíľu som ako-tak stihla preparkovať auto na kopec a už voda bola vo dvore. Našťastie, do domu sa voda tentokrát nedostala, ale už to bolo naozaj na vlásku. Tŕpli sme hrôzou, lebo ak by hladina vody stúpla ešte o centimeter, zase by sme mali celé prízemie pod vodou. A veru také niečo neželám nikomu. Ten, kto to nezažil, si vie len veľmi ťažko predstaviť, čo to vlastne znamená. To nie sú len nemalé materiálne škody, ale aj obrovská drina pri upratovaní, aby sa dom dal do poriadku.
Vonku sa to časom uprace. Horšie bolo, že pod vodou boli všetky miestnosti mimo domu, kde držíme náradie i zvieratá. Susedia to mali ešte problémovejšie. Im sa dostala voda aj do garáže. Tretí susedia to mali najhoršie. Oni mali pod vodou celé prízemie domu.
Na záver len toľko, že po tejto poslednej udalosti dúfam, že sa ľudia v obci zobudia a budú tlačiť na starostu, aby sa už konečne našlo nejaké riešenie, ktoré by zabránilo každoročne sa opakujúcej povodni. A ešte jedna poznámka na koniec. Každý rok vieme, že nás môžu opäť postihnúť povodne, ale v obci nemáme prichystané aspoň pre tie najohrozenejšie rodiny ani len piesok a vrecia. Možno, že by to pri takej vode ako sme zažili túto nedeľu, veľmi nepomohlo, ale aspoň by zostal človeku pocit, že sme sa o niečo pokúsili." 
Zuzana Dobošová