dobrá nálada.
Vedenie organizácie začalo s predprípravami už v piatok, kedy prichystali všetky potrebné prísady ku dobrému a chutnému sobotňajšiemu obedu. V sobotu, keď už boli všetci prítomní, mohla sa začať zábava. O chvíľu na to už v blízkom okolí rozvoniaval chutný kotlíkový, štipľavý guláš. Stretnutie sa začalo prípitkom a príhovorom pani predsedníčky, Alžbety Mogyoródiovej.
Ale, žiaľ, pretože život prináša nielen radostné, ale aj smutné chvíle v našich životoch, zúčastnení si chvíľkou ticha zaspomínali aj na vedúcu Okresného výboru zväzu invalidov, pani Alžbetu Vikiszályovú, ktorá nás prednedávnom po ťažkej a dlhodobej chorobe musela opustiť.
Keď už bol chutný gemerský guláš uvarený, každý si na ňom mohol pochutnať pri príjemnom rozhovore. A keby ešte toho nebolo dosť, sladké čokoládové muffiny a šišky upečené na tradičný spôsob osladili toto krásne popoludnie, ktoré ubehlo ako voda a prítomní sa rozlúčili so slovami, že takto krásne strávené spoločenské stretnutie si určite veľmi skoro zopakujú.
29.8.2010
Text: Erika Mogyoródiová
Foto: Hildegarda Mogyoródiová
FOTO Z KLUBU
{gallery}kultura/ghorka{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 30 august 2010 15:15
Ani chladné, blížiace sa jesenné počasie nepokazilo dobrú náladu členom Zväzu invalidných dôchodcov v Gemerskej Hôrke
Napísal(a) Erika Mogyoródiová
Keď si naplánujeme zábavu, ktorá sa má konať v prírode, nikdy vopred nevieme, či nám počasie bude priať, alebo naopak, môže nás prekvapiť svojou chladnejšou stránkou. No ani blížiaca sa jeseň, ktorú nám tieto dni aj oznamujú, nedala pokaziť sobotňajšiu gulášovú zábavu Spolku invalidných dôchodcov, a tiež ich čestným členom.
Zväz invalidov v Gemerskej Hôrke funguje už takmer tri desaťročia, a je všestranne veľmi spôsobilý. Vedenie, ako aj členovia sa snažia aktívne sa zúčastňovať na rôznych spoločenských aktivitách, výletoch, majú veľký podiel v nápomoci pri oslavách Dňa obce, ktoré sa konajú každý rok, častokrát sa stretávajú aj vo svojom klube, kde vždy prevláda
Zverejnené v
Gemerská Hôrka


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a