A keby náhodou jar začala roniť slzy, viem, že to bude pre osoh prírody, aby sa zelenala, mohla hýriť farbami dúhy a občerstviť všetko živé.
Jarou plná energie
Jemná sila čerstvej jari
po líci ma nežne hladí.
Slabým vetrom tíško šepká,
že je ešte príliš krehká.
Každým dňom sa zosilňuje,
tým remízu dáva zime.
Láka naspäť kŕdeľ vtákov
pôvabom a svojou krásou.
Ospalosť je nepriateľka,
keď jar stretla, zaraz zbledla.
Hneď vedela, má prehrané,
zbalila si lyže, sane.
Súperka ju premohla.
Smutne riekla:
„Dovidenia!“
Jar je osviežujúcejšia ako ranná káva, čerstvejšia ako studená sprcha. Veselšia ako rezká melódia. Inšpirujúcejšia ako „takzvaná“ múza ku kreáciám.
Som rada, že je opäť tu a že z nej môžem čerpať, a to nielen silu k novým nápadom. Po jej príchode sa jednoducho cítim ako batéria, ktorá práve bola nabitá. Som proste plná energie.
Erika Mogyoródiová
{gallery}obsah/horka/jar{/gallery}
{jcomments on}

































Síce jej silu už môžeme na svojej pleti cítiť pár týždňov, oficiálne k nám zavítala iba pred pár dňami a teraz už s nadšením môžeme vyhlásiť, že je tu opäť obdobie novosti, z ktorého nielen príroda, ale aj my ľudia môžeme načerpať energiu, osviežiť sa jej príjemným vánkom a znovuzrodiť. Dáva nám svoju prítomnosť vedieť toľkými spôsobmi. Napríklad, keď sa ráno prebudím a cítim sa ešte taká ospalá. Je síce obvykle veľmi skoro a hodinky odbili ledva šesť. Jarné, rezké slnko ma jemne budí svojimi lúčmi a cítim, akoby mi chcelo naznačiť, že ono je už dávno hore. A už k prebratiu z ospalosti nepotrebujem ani budík. Vrtko sa k nemu pridám, pootvorím okno, nadýcham sa 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a