Opýtali sme sa pani Bronďošovej, okrem iného, čo vlastne musela vykonať, aby si získala dôveru Polomčanov potrebnú pre vykonávanie tejto zodpovednej funkcie.
- Polomčania ma poznajú dlhé roky ako človeka, ktorý má veľa záľub a aktivít, mám rada výzvy a v živote si vyberám stále tú ťažšiu cestu.
Najskôr som pracovala 12 rokov na Okresnom úrade v Rožňave ako informatička, potom som prešla do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde som pracovala na rôznych pozíciách ako revízna asistentka, informatička, asistentka riaditeľa a poradca klienta. Vo VšZP som pracovala celých 15 rokov. Popri zamestnaní som vyštudovala vysokú školu v odbore sociálna práca, čo viem v plnej miere využiť aj v praxi.
Veľmi rada chodím po našich krásnych horách a dolinách ako turistka. Stále sa kochám krásnymi výhľadmi či už pri východe alebo západe slnka. Vadia mi však odpadky, ktoré nachádzam pod stromami, kríkmi, na lúkach, popri cestách. Neviem pochopiť človeka, keď bez mihnutia oka zahodí na zem prázdnu plechovku od piva alebo plastovú fľašu. A nie je to problém len našej obce. Všeobecne ľudia sú veľmi ľahostajní a neuvedomujú si vážnosť situácie, že kvôli tomu sa naše deti a vnúčatá budú pozerať na rieky a moria plné odpadkov...
Súčasťou môjho života sa stala telocvičňa. Dve desaťročia skúšam rôzne formy pohybu. Najskôr to bol erobik, joga, pilates, kalanetika, neskôr zumba, trampolíny. Postupne som na zdokonalila a naši občania majú možnosť si zdarma v našej polomskej telocvični poriadne zacvičiť. TABATA a PILATES sú cvičenia pre všetky vekové kategórie.
Na jar každoročne organizujem spolu s Obecným úradom „Polomský mini maratón - skákaj, tancuj a cvič hät“. Každý má svoje hranice niekde inde, tak si cvičenie prispôsobí svojim schopnostiam. Dôležité je stále sa hýbať. Pravidelnosť je prvoradá. Pohyb je najlepším liekom na všetky choroby.
Polomčania ma poznajú aj ako aktívnu folkloristku vo FSk Dolina, dobrovoľnú hasičku, plavkyňu, bežkyňu, otužilca – som aj ľadový medveď, záhradkára, chovateľa. V každej oblasti sa snažím zdokonaľovať a motivovať ostatných. Veď všetko sa dá, len treba chcieť.
V predchádzajúcich rokoch vykonávania jej poslaneckého mandátu, obecné zastupiteľstvo prešlo rôznymi pozitívnymi i negatívnymi obdobiami, čo sa samozrejme prejavilo aj na chode OZ. Tu je niekoľko názorov pani starostky Bronďošovej, týkajúcich sa výkonu jej novej funkcie:
Ako si uvedomujete zodpovednosť za riadenie a chod obce?
- Viem, je to veľmi zodpovedná a náročná úloha. Mojím hlavným cieľom je rozvoj našej krásnej obce, avšak za absolútnej transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Spravím všetko preto, aby bola Gemerská Poloma jednou úžasnou dedinou.
Máte už pripravené úlohy, ktoré ste si vytýčili splniť v nasledujúcom volebnom období? Ktoré z nich považujete za prioritné?
- Mojou hlavnou prioritou je riešenie problémov v súvislosti s našou kanalizáciou, predovšetkým pokúsiť sa analyzovať a odstrániť problém zápachu z kanalizačnej siete, ktorý prechádza až do domácností občanov. Budem sa maximálne snažiť úspešne ukončiť reklamačné konanie tohto vodného diela.
- Odpady považujem za ďalšiu z mojich hlavných priorít. Pre úplné sfunkčnenie systému nakladania a likvidácie odpadov v našej obci je podstatnou výstavba zberného dvora. Realizáciou tohto projektu získa naša obec všetky predpoklady k likvidácii takmer všetkých kategórií odpadov.
- V neposlednom rade mám záujem zamerať sa na vzdelávacie aktivity občanov, ich orientáciu na separovanie odpadov, na prevenciu pred vznikaním drobných čiernych skládok, prevziať zodpovednosť za separáciu niektorých druhov odpadov priamo na obec.
Vaše obecné Polomské noviny svojím obsahom i čítavosťou patria medzi málo takých, ktoré si dovolia vydávať obce, ale zároveň získavajú pre ich tvorbu aj spoluobčanov Gemerskej Polomy. Aké sú Vaše predstavy v súvislosti s ich vydávaním a obsahom do budúcnosti?
- Polomské noviny sú pravdivým zrkadlom života našej obce. Ja osobne sa na každé číslo veľmi teším, a keď už ich mám v ruke, nepustím ich, kým ich celé neprečítam. Vychádzajú štyrikrát do roka a zachytávajú všetky udalosti v obci. Zaujímavé články zo samosprávy, kultúry, športu, histórie ďalekej i blízkej, obsahujú polomské nárečie, rady lekára, spoločenskú kroniku, životné jubileá, knižné novinky a akcie obecnej knižnice, množstvo fotografií z histórie a aj súčasnosti, rôzne oznamy a pozvánky na pripravované akcie a samozrejme nechýba ani krížovka a šachová úloha. 22 strán zaujímavého čítania, za čo vďačíme redakčnej rade a hlavne pani Dane Červenákovej. Ozývajú sa nám rodáci žijúci mimo našej obce, aby sme im Polomské noviny posielali. Nás to veľmi teší.
Ďakujem Vám, pani starostka Bronďošová, za Vaše odpovede.
Želám Vám vo Vašej novej funkcii veľa úspechov, zdravia a na začiatku vianočného obdobia i nového roka 2019 aj všetkým Polomčanom žijúcim nielen v Gemeri, ale roztrúseným aj po celom Slovensku, ba i celom svete.
Otázky pripravil:
Ondrej Doboš





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.