Na slávnostnom odovzdaní bol prítomný aj Ing. Ivan Ivančin, riaditeľ Odboru implementácie a riadenia Švajčiarskeho finančného mechanizmu Úradu vlády SR. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia dodávateľských organizácií, starostovia susedných obcí, ďalší členovia projektového tímu a viac ako 1000 obyvateľov obce. Súčasťou slávnostného podujatia bol bohatý kultúrny program, na ktorom sa prezentovali najmä súbory a jednotlivci pôsobiaci priamo v obci.
Obec Gemerská Poloma bola jednou zo šiestich obcí, ktoré z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce dostali podporu na výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Zmluva o realizácii projektu bola podpísaná 13. júna 2012. Nenávratný finančný príspevok dosiahol celkovú výšku takmer 6,01 mil. eur. Obec sa spolupodieľala na financovaní z vlastných zdrojov celkovou čiastkou viac ako 251 tis. eur. Po absolvovaní potrebných procesov obstarávania sa 3. marca 2014 uskutočnil prvý výkop kanalizácie a 23. marca 2014 bol slávnostne osadený základný kameň stavby. Všetky časti stavby boli úspešne ukončené a skolaudované v auguste 2016, kedy zároveň bola ČOV a kanalizácia spustená do skúšobnej prevádzky. Hlavným zhotoviteľom stavby bola firma Ing. Vladimír Maduda-PLYSPO.
Počas projektu sa vybudovalo celkovo takmer 10,5 km kanalizácie a 3 km domových prípojok, na ktoré sa môže pripojiť viac ako 550 domácností a subjektov. Po stavbe bolo obnovených takmer 20 tis. m2 miestnych komunikácií. Okrem výstavby ČOV a kanalizácie obec v rámci projektu zakúpila aj technické vybavenie, ako napríklad traktor s čistiacou cisternou na údržbu kanalizácie, záložné generátory na zabezpečenie chodu ČOV a čerpacích staníc a iné.
„V súčasnosti prebieha napájanie sa domácností na kanalizáciu a skúšobná prevádzka čistiarne odpadových vôd. Celý zrealizovaný projekt výrazným spôsobom ovplyvní kvalitu života v obci,“ povedal starosta Miroslav Michalka.
Občania obce Gemerská Poloma ďakujú všetkým, ktorí podporili a spolupodieľali sa na realizácii tohto stavebného diela a pomohli tomu, aby dnešné i budúce generácie obyvateľov mohli žiť v zdravšom životnom prostredí.
D. Červenáková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a