Na slávnostnom odovzdaní bol prítomný aj Ing. Ivan Ivančin, riaditeľ Odboru implementácie a riadenia Švajčiarskeho finančného mechanizmu Úradu vlády SR. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia dodávateľských organizácií, starostovia susedných obcí, ďalší členovia projektového tímu a viac ako 1000 obyvateľov obce. Súčasťou slávnostného podujatia bol bohatý kultúrny program, na ktorom sa prezentovali najmä súbory a jednotlivci pôsobiaci priamo v obci.
Obec Gemerská Poloma bola jednou zo šiestich obcí, ktoré z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce dostali podporu na výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Zmluva o realizácii projektu bola podpísaná 13. júna 2012. Nenávratný finančný príspevok dosiahol celkovú výšku takmer 6,01 mil. eur. Obec sa spolupodieľala na financovaní z vlastných zdrojov celkovou čiastkou viac ako 251 tis. eur. Po absolvovaní potrebných procesov obstarávania sa 3. marca 2014 uskutočnil prvý výkop kanalizácie a 23. marca 2014 bol slávnostne osadený základný kameň stavby. Všetky časti stavby boli úspešne ukončené a skolaudované v auguste 2016, kedy zároveň bola ČOV a kanalizácia spustená do skúšobnej prevádzky. Hlavným zhotoviteľom stavby bola firma Ing. Vladimír Maduda-PLYSPO.
Počas projektu sa vybudovalo celkovo takmer 10,5 km kanalizácie a 3 km domových prípojok, na ktoré sa môže pripojiť viac ako 550 domácností a subjektov. Po stavbe bolo obnovených takmer 20 tis. m2 miestnych komunikácií. Okrem výstavby ČOV a kanalizácie obec v rámci projektu zakúpila aj technické vybavenie, ako napríklad traktor s čistiacou cisternou na údržbu kanalizácie, záložné generátory na zabezpečenie chodu ČOV a čerpacích staníc a iné.
„V súčasnosti prebieha napájanie sa domácností na kanalizáciu a skúšobná prevádzka čistiarne odpadových vôd. Celý zrealizovaný projekt výrazným spôsobom ovplyvní kvalitu života v obci,“ povedal starosta Miroslav Michalka.
Občania obce Gemerská Poloma ďakujú všetkým, ktorí podporili a spolupodieľali sa na realizácii tohto stavebného diela a pomohli tomu, aby dnešné i budúce generácie obyvateľov mohli žiť v zdravšom životnom prostredí.
D. Červenáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.