Okresný náčelník v hlásení prezídiu komentuje požiadavku obyvateľov Malej Polomy, ktorú poslal bývalý notár vo Veľkej Polome Krajinskému úradu. V tejto správe píše doslovne: ,,Podávam zprávu, že v obciach Malá a Veľká Poloma nikdy nebolo v úmysle slúčenie týchto obcí.“ Prekvapivo sa dočítame, že Malá Poloma sa domáhala skôr zmeny svojho vlastného názvu. Ďalej píše: ,,Zaujímavé totiž je, že škola /spoločná/, notársky úrad a železničná stanica sú v obci Malej Polome, ale nesú pomenovanie Veľká Poloma. To obec Malá Poloma akosi ťažko niesla a žiadala nápravu a síce v tom smysle, aby mená zniely keď už nie Malá Poloma, tedy aspoň len Poloma.“
V nasledujúcom dokumente z roku 1942 navrhuje okresný náčelník v Dobšinej, Župnému úradu v Banskej Bystrici, zlúčenie obcí pod spoločným názvom ,,Poloma nad Slanou“. Argumentuje medzi inými tým, že obce sú už vlastne tak tesne zastavané, že na pohľad vyzerajú ako jedna obec so spoločnou školou a kostolom.
Prvá zmienka o súčasnom názve obce je zachytená v správe vedúceho odboru Okresného národného výboru v Rožňave z roku 1957. Opäť sa uvádza, že obce sú už natoľko zrastené, že aj z hľadiska národohospodárskeho a pre úspešný vývoj oboch obcí vôbec, je potrebné tieto zlúčiť v jednu ,,politickú obec“ s počtom obyvateľov 1600 a navrhuje nový, a teda súčasný názov ,,Gemerská Poloma“. Na tomto sa v podstate zhodli aj predstavitelia oboch obcí na svojich zasadnutiach 28. septembra 1957 väčšinou hlasov. Termín pomyselnej svadby, oficiálneho zlúčenia, určil Okresný národný výbor v Rožňave – odbor pre vnútorné veci, na 1. január 1958.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava (archívne fondy: Okresný úrad v Rožňave I., Okresný úrad v Dobšinej I., ONV v Rožňave I., MNV v Gemerskej Polome)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a