Linczényi ďalej opisuje krátky sled udalostí: „Vidiac jeho mohutnú postavu, jeho vymerané rezké pohyby vzdor jeho vysokého veku, nemyslel som si ani ja, snáď ani on, že sa o pol roka pomodlím nad jeho hrobom. Zomrel dňa 4. januára ráno o ½ 5 hodine r. 1909 ako kňaz na odpočinku. V 77. roku svojho života a po 55 ročnom pôsobení v Polomách.“
Pre zvedavých bádateľov nech je nedopovedaný príbeh evanjelického farára a týchto niekoľko riadkov opísaných z originálneho textu pozvaním do priestorov bádateľne archívu na ,,osobné“ stretnutie s pamätnou knihou, ktorá obsahuje predovšetkým dejinné udalosti.
Záznamy v nej ponúkajú prierez dejín obce od jej založenia, cez dejiny evanjelickej a rímsko-katolíckej cirkvi v Polome, až po udalosti zachytávajúce I. svetovú vojnu i dramatický rok 1919.
Prežívanie týchto a ďalších pohnutých udalostí svetových dejín, ktoré sa prevalili obcami Veľká Poloma a Malá Poloma pretvárajúc ich hmotnú, ako aj duchovnú podstatu ich obyvateľov, sú zachytené pod heslami: ,,zamestnanie, výživa, hmotnie a mravnie položenie obyvatelov“. Skutočne zaujímavé čítanie, aj o polomských furmanoch a ich cestách do ďalekých zemí, dokonca až do talianskych prístavov, kam vyvážali rozličný tovar a ich návratoch domov s naloženým vzácnym korením a vínom.
Nemenej zaujímavá je aj časť, ktorá zachytáva životné udalosti, priebeh príprav a samotné slávnostné odhalenie pamätnej dosky Petra Kellnera-Hostinského zo 7. októbra 1924. Záznamy končia zápisom z 10. októbra 1937 zo slávnostných osláv 150 ročného jubilea obnoveného evanjelického chrámu vo Veľkej Polome, ktorého sa za veľkej slávy zúčastnili vtedajší cirkevní hodnostári a štátni úradníci. Pri tejto príležitosti bol biskupom posvätený aj nový oltár a kazateľnica, ktoré staval 14 mesiacov sochársky majster Ján Dunajský, rodák z Liptovskej Tepličky. Posvätený bol aj nový oltárny obraz, ktorý vyhotovil akademický maliar Friesterbusch z Rožňavy. Pri tejto slávnostnej udalosti odznela z novej kazateľnice i táto veta: „Vďační potomci slávnych predkov obnovili chrám Boží. A či sme sa obnovili i my v Duchu Kristovom a v národnom povedomí?!“
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava (archívny fond: Obvodný notársky úrad vo Veľkej Polome)
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ľudovít Linczényi (3.5.1884 Kráľova Lehota – 4.12.1962 Gemerská Poloma) – v tunajšom zbore pôsobil v rokoch 1909 –1955
Najstarší zo 7 detí otca Ľudovíta Linczényiho a matky Izabely, rod. Guothovej, ktorá bola dcérou Bohumila Guotha, lekára a zakladateľa prvej Slovenskej lekárskej komory. Študoval na ev. lýceu v Kežmarku a ako mladý kaplán pomáhal v polomskom cirkevnom zbore ešte za života farára Gustáva Kellnera. Za farára bol vo Veľkej Polome inštalovaný 14. marca 1909, kde zotrval 47 rokov a v roku 1955 odišiel do penzie. Počas jeho účinkovania bola v roku 1912 vykonaná generálna prestavba fary, v roku 1913 bol kúpený veľký luster do kostola, v roku 1921 bol opravený organ. 22. júna 1924 sa
konala posviacka troch nových zvonov (pôvodné štyri zvony boli rekvirované počas 1. svetovej vojny), v roku 1925 sa prikročilo k oprave strechy a puknutej klenby, 22. novembra 1925 bola oprava dokončená a kostol bol posvätený. 7. októbra 1934 bola slávnostne posvätená a umiestnená na miestnu faru pamätná tabuľa na počesť Petra Kellnera-Hostinského. V roku 1935 sa vykonala renovácia fary, oprava hospodárskych budov, o rok nato bol postavený nový oltár a nová kazateľnica. V roku 1937 sa v kostole vymenili lavice, opravili okná a boli vsadené nové dvere. V cirkevnom zbore bola založená Slovenská evanjelická jednota, v roku 1936 vznikol zborový spevokol, v roku 1939 bolo založené SEM –Spoločenstvo evanjelickej mládeže, v roku 1943 DEM – Dorast evanjelickej mládeže a Nedeľná škola evanjelickej mládeže.
Vo Veľkej Polome sa oženil s Margitou, rod. Štempelovou (20.2.1891 Betliar – 28.5.1973 Gemerská Poloma), ktorá bola vnučkou Gustáva Titusa Kellnera. Jej mama Eugénia, rod. Kellnerová bola dcéra Gustáva Titusa Kellnera, vydatá za Ľudovíta Štempela, farára v Betliari (1887 – 1921). Mali spolu syna Ľudovíta (4.9.1909 Veľká Poloma – 3.4.1981 Mníchov), ktorý bol slovenský a československý politik, povojnový poslanec Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Po roku 1948 žil v exile. Dcéra Marta (14.12.1921 Gemerská Poloma – 30.11.2009 Gemerská Poloma), vydatá Hrubošová, bola učiteľkou v Gemerskej Polome a vášnivou hubárkou.
Farár Linczényi dbal aj na mravno-náboženský a kultúrny rozvoj svojich cirkevníkov, ako aj na vzájomné solidárne podporovanie v duchovnej i v hmotnej oblasti. V roku 1938 založil zborovú kroniku. Úhľadne prepísal presnú evidenciu evanjelikov (ktorú viedli predchádzajúci farári Kellnerovci) a doplnil údaje do matriky narodených. Okrem toho pripravil zvláštnu kartotéku, pomocou ktorej sa dajú vyhľadať polomskí dávni predkovia a ich príbuzenské vzťahy. Bol aj publikačne činný, v Cirkevných listoch uverejňoval rôzne články o cirkevných otázkach, o sociálnych otázkach kňazov, ekumenizme, v roku 1933 prispel do zborníka ev. lýcea v Kežmarku Memorabilia Lycei Kesmarkiensis.
Svoju životnú púť ukončil 4.12.1962, pochovaný je na cintoríne v Gemerskej Polome.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a