Žijeme rýchlo a nemáme času nazvyš – stála reakcia dnešnej zamestnanej ženy. Sme mamy, staré mamy, ale aj manželky a dcéry. Chceme mať upratané, navarené, aj upečené a na sviatočné dni aj niečo na skrášlenie, či obdarovanie. Také malé, krehké, ale pekné a originálne. To sú aj Vaše výtvory – maľované kraslice. Kedy to stíhate, dá sa to?
Maľovaniu vajíčok sa venujem iba v istom časovom období v roku. Je to tak dva mesiace pred príchodom veľkonočných sviatkov. Ale s vyfukovaním vajíčok začíname už pred Vianocami. Hlavným dodávateľom škrupiniek je moja dcéra, ona najlepšie vie ako správne vajíčko vyfúknuť, aby nemalo veľké dierky a aby pri vyfukovaní neprasklo.
Kraslice môžeme zdobiť prakticky akýmkoľvek spôsobom. Vy ste si vybrali maľovanie voskom.
Prvýkrát som sa za začala zaujímať o voskované vajíčka, keď si ich vykúpali moji bratia. Mali ich od maminej sesternice, ktorá ich sama vyrábala. Prezradila mi ako postupovať, akú zvoliť techniku, aby bolo voskované vajíčko čo najkrajšie. Zaobstarala som si voskové farbičky a zo začiatku som ich roztápala vo vrchnákoch od fliaš. Maľovanie som si uľahčila tým, že som začala používať sprejové farby, nenanášala som farbu štetcom. Vajíčka sú tak rovnomerne zafarbené a pekne lesklé. Stačilo už len do ceruzky zapichnúť špendlík a namáčať hlavičku do roztopeného vosku. Neskôr som si na roztápanie vosku prispôsobila ohnutím staré hliníkové polievkové lyžice, ktoré ohrievam nad sviečkou.
Vajíčko – je zrejme na každom začiatku samotného zrodu. Je symbolom mnohého. K akej príležitosti tvoríte a kde sa inšpirujete?
V čase keď som začínala maľovať vajíčka tu ešte nebol internet. Námety som preto čerpala zo sezónnych časopisov a veľkonočných pohľadníc. Postupne som si vytvárala aj vlastné motívy.
Sú aj nepodarky? Čo keď sa hotové rozbije, čo potom so škrupinami?
Nie, so všetkými výtvormi som spokojná. Občas je aj nepodarok. Keď je vajíčko polepené žĺtkom nedrží na ňom farba. Nepodarky si neodkladám, musia sa proste vyhodiť.
Možno ani nie je deň, keby ste nepremýšľali nad tým kedy, ako a komu najbližšie vyhovieť.
Nikdy som netvorila pre komerčné účely. Beriem to ako moju záľubu a najobľúbenejší koníček. Viem sa pri tom odreagovať a oddýchnuť si. Vajíčka som najskôr darovala kúpačom ako výslužku a neskôr aj ich partnerkám na skrášlenie domácností vo veľkonočnom období.
Sú pri Vašej tvorivej práci aj pozorovatelia, alebo budúci nasledovníci, či pomocníci?
Tvorím doma, a preto sú divákmi moji rodinní príslušníci. Všetci si to samozrejme chceli vyskúšať, ale nikoho to nechytilo za srdce tak ako mňa. Pre potreby v rámci rodinného kruhu a z dôvodu, že dnes už nie je toľko kúpačov ako kedysi si s výrobou kraslíc zatiaľ stačím sama.
Čo by ste poradili všetkým, ktorých sme možno práve naším rozprávaním inšpirovali a chceli by začať maľovať kraslice. Ako začať, čo na začiatok?

Ako každá záľuba aj táto si vyžaduje trpezlivosť a chuť. Na internete dnes nájdete rôzne vychytávky a presné video s návodom ako postupovať. Nie je to nič náročné, zvládnu to aj deti. Určite sa doma nájdu zvyšky voskových farbičiek, vhodná nádobka na ich roztápanie a špendlík s guľatou hlavičkou. Výsledkom je radosť z vlastného výtvoru. Každému dobre padne, keď ho niekto pochváli a keď sa jeho výrobky páčia. Mám radosť, keď môžem aj ja spríjemniť náladu a pohodu počas veľkonočných sviatkov.
V našej obci sme opäť objavili šikovnú ženu, ktorej ruky a myseľ sú tvorivé a jej maľované kraslice i dnes potešia „kúpačov“ vo sviatočné dni Veľkej noci. Prajem veľa zdravia a aby Vás obišlo pokušenie zanechať zdobenie kraslíc, ktoré prináša potechu celej rodine a dnes i nám čitateľom našich novín.
Za rozhovor ďakuje D. Červenáková





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.