Žijeme rýchlo a nemáme času nazvyš – stála reakcia dnešnej zamestnanej ženy. Sme mamy, staré mamy, ale aj manželky a dcéry. Chceme mať upratané, navarené, aj upečené a na sviatočné dni aj niečo na skrášlenie, či obdarovanie. Také malé, krehké, ale pekné a originálne. To sú aj Vaše výtvory – maľované kraslice. Kedy to stíhate, dá sa to?
Maľovaniu vajíčok sa venujem iba v istom časovom období v roku. Je to tak dva mesiace pred príchodom veľkonočných sviatkov. Ale s vyfukovaním vajíčok začíname už pred Vianocami. Hlavným dodávateľom škrupiniek je moja dcéra, ona najlepšie vie ako správne vajíčko vyfúknuť, aby nemalo veľké dierky a aby pri vyfukovaní neprasklo.
Kraslice môžeme zdobiť prakticky akýmkoľvek spôsobom. Vy ste si vybrali maľovanie voskom.
Prvýkrát som sa za začala zaujímať o voskované vajíčka, keď si ich vykúpali moji bratia. Mali ich od maminej sesternice, ktorá ich sama vyrábala. Prezradila mi ako postupovať, akú zvoliť techniku, aby bolo voskované vajíčko čo najkrajšie. Zaobstarala som si voskové farbičky a zo začiatku som ich roztápala vo vrchnákoch od fliaš. Maľovanie som si uľahčila tým, že som začala používať sprejové farby, nenanášala som farbu štetcom. Vajíčka sú tak rovnomerne zafarbené a pekne lesklé. Stačilo už len do ceruzky zapichnúť špendlík a namáčať hlavičku do roztopeného vosku. Neskôr som si na roztápanie vosku prispôsobila ohnutím staré hliníkové polievkové lyžice, ktoré ohrievam nad sviečkou.
Vajíčko – je zrejme na každom začiatku samotného zrodu. Je symbolom mnohého. K akej príležitosti tvoríte a kde sa inšpirujete?
V čase keď som začínala maľovať vajíčka tu ešte nebol internet. Námety som preto čerpala zo sezónnych časopisov a veľkonočných pohľadníc. Postupne som si vytvárala aj vlastné motívy.
Sú aj nepodarky? Čo keď sa hotové rozbije, čo potom so škrupinami?
Nie, so všetkými výtvormi som spokojná. Občas je aj nepodarok. Keď je vajíčko polepené žĺtkom nedrží na ňom farba. Nepodarky si neodkladám, musia sa proste vyhodiť.
Možno ani nie je deň, keby ste nepremýšľali nad tým kedy, ako a komu najbližšie vyhovieť.
Nikdy som netvorila pre komerčné účely. Beriem to ako moju záľubu a najobľúbenejší koníček. Viem sa pri tom odreagovať a oddýchnuť si. Vajíčka som najskôr darovala kúpačom ako výslužku a neskôr aj ich partnerkám na skrášlenie domácností vo veľkonočnom období.
Sú pri Vašej tvorivej práci aj pozorovatelia, alebo budúci nasledovníci, či pomocníci?
Tvorím doma, a preto sú divákmi moji rodinní príslušníci. Všetci si to samozrejme chceli vyskúšať, ale nikoho to nechytilo za srdce tak ako mňa. Pre potreby v rámci rodinného kruhu a z dôvodu, že dnes už nie je toľko kúpačov ako kedysi si s výrobou kraslíc zatiaľ stačím sama.
Čo by ste poradili všetkým, ktorých sme možno práve naším rozprávaním inšpirovali a chceli by začať maľovať kraslice. Ako začať, čo na začiatok?

Ako každá záľuba aj táto si vyžaduje trpezlivosť a chuť. Na internete dnes nájdete rôzne vychytávky a presné video s návodom ako postupovať. Nie je to nič náročné, zvládnu to aj deti. Určite sa doma nájdu zvyšky voskových farbičiek, vhodná nádobka na ich roztápanie a špendlík s guľatou hlavičkou. Výsledkom je radosť z vlastného výtvoru. Každému dobre padne, keď ho niekto pochváli a keď sa jeho výrobky páčia. Mám radosť, keď môžem aj ja spríjemniť náladu a pohodu počas veľkonočných sviatkov.
V našej obci sme opäť objavili šikovnú ženu, ktorej ruky a myseľ sú tvorivé a jej maľované kraslice i dnes potešia „kúpačov“ vo sviatočné dni Veľkej noci. Prajem veľa zdravia a aby Vás obišlo pokušenie zanechať zdobenie kraslíc, ktoré prináša potechu celej rodine a dnes i nám čitateľom našich novín.
Za rozhovor ďakuje D. Červenáková































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-