A tak sme roztrhli pomyselný batoh rozprávok. Škôlkarka Danka vytiahla prvú rozprávku a pekne predniesla básničku O červenej čiapočke. Využili sme hravosť a zvedavosť detí a zahrali sme si divadielko, v ktorom vystupovali všetci. Deti aj dospelí sme vandrovali medzi knihami a odriekali časti z rozprávky Ako šlo vajce na vandrovku. Na pomoc sme si prizvali našu tetu Marienku (Antalovú), ktorá je predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej v našej obci, ale aj výbornou kamarátkou kníh a detí zároveň. Viedla našu skupinku vandrovníkov a pomaly sa k nej pridávali všetky rozprávkové postavičky. Každý musel spolupracovať, aby sa vandrovanie neskončilo skôr než bude zlo potrestané a spravodlivosť zvíťazí. Super súhra. Priniesli sme aj posledné zakúpené knihy z dotácie na nákup literatúry,
ktoré sme vďaka Fondu na podporu umenia a našej obce mohli do fondu knižnice zakúpiť. Šikovná Lucka siahla po rozprávke z indiánskeho prostredia a pútavým spôsobom prečítala z knihy rozprávku. Aby sme sa preniesli do atmosféry indiánskeho prostredia sedeli sme pri „ohníčku“, v jurte a v kruhu sme tichučko načúvali slovám z knihy, pričom sme si nasadili indiánske čelenky. Pani knihovníčka porozprávala o najnovších knihách, pripomenula ako sa správať ku knihám, pretože ako prváci s nimi deti budú v kontakte každý deň a naša knižnica im obohatí ich štúdium v prvej veľkej škole života.
Nezabudli sme deťom pribaliť záložky, ktoré im isto budú potrebné a vždy pripomenú, že aj v našej dedine nájdu knižnicu a v nej kopec rôznych kníh, aj tetu knihovníčku, ktorá rada poradí a pomôže. Samozrejme zalistovať si v prinesených knihách, a ešte v takých nových a voňavých, si deti nenechali ujsť.
Milým prekvapením bola rozlúčka s pani učiteľkou Editkou, ktorá je vynikajúcou kamarátkou kníh a našej knižnice. I keď sa lúči s profesionálnou úlohou pani učiteľky a po rokoch práce si zaslúži trocha oddychu, i tak sme ju ubezpečili, že v knižnici bude kedykoľvek vítaná. Ďakujeme, pani učiteľka Editka, za roky spolupráce a vždy vynikajúcu atmosféru pri spoločných stretnutiach v našej knižnici.
ĎAKUJEM pani učiteľke Rozálke, ktorá priviedla deti na stretnutie – tete Marienke, ktorá nikdy neodmietne spoluprácu s deťmi a knihou – spolupracovníčke Lucke, ktorá pripravila všetky čelenky a záložky – mamičke Danke, ktorá fotila a pomáhala pri všetkých aktivitách.

I keď nám trochu vetrík strapatil vlasy a odnášal podložky, i tak to bol deň, na ktorý si rada spomeniem a vždy mi navodí príjemné spomienky. Verím, že každému z nás, veď nie každý deň máme možnosť sa takto stretnúť s knihami v parku, na čerstvom vzduchu a v príjemnom kamarátskom súžití prírody a človeka, múdrych kníh a skvelých ľudí. Všetkým zo srdca ďakujem,
teta knihovníčka, dc.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.