A tak sme roztrhli pomyselný batoh rozprávok. Škôlkarka Danka vytiahla prvú rozprávku a pekne predniesla básničku O červenej čiapočke. Využili sme hravosť a zvedavosť detí a zahrali sme si divadielko, v ktorom vystupovali všetci. Deti aj dospelí sme vandrovali medzi knihami a odriekali časti z rozprávky Ako šlo vajce na vandrovku. Na pomoc sme si prizvali našu tetu Marienku (Antalovú), ktorá je predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej v našej obci, ale aj výbornou kamarátkou kníh a detí zároveň. Viedla našu skupinku vandrovníkov a pomaly sa k nej pridávali všetky rozprávkové postavičky. Každý musel spolupracovať, aby sa vandrovanie neskončilo skôr než bude zlo potrestané a spravodlivosť zvíťazí. Super súhra. Priniesli sme aj posledné zakúpené knihy z dotácie na nákup literatúry,
ktoré sme vďaka Fondu na podporu umenia a našej obce mohli do fondu knižnice zakúpiť. Šikovná Lucka siahla po rozprávke z indiánskeho prostredia a pútavým spôsobom prečítala z knihy rozprávku. Aby sme sa preniesli do atmosféry indiánskeho prostredia sedeli sme pri „ohníčku“, v jurte a v kruhu sme tichučko načúvali slovám z knihy, pričom sme si nasadili indiánske čelenky. Pani knihovníčka porozprávala o najnovších knihách, pripomenula ako sa správať ku knihám, pretože ako prváci s nimi deti budú v kontakte každý deň a naša knižnica im obohatí ich štúdium v prvej veľkej škole života.
Nezabudli sme deťom pribaliť záložky, ktoré im isto budú potrebné a vždy pripomenú, že aj v našej dedine nájdu knižnicu a v nej kopec rôznych kníh, aj tetu knihovníčku, ktorá rada poradí a pomôže. Samozrejme zalistovať si v prinesených knihách, a ešte v takých nových a voňavých, si deti nenechali ujsť.
Milým prekvapením bola rozlúčka s pani učiteľkou Editkou, ktorá je vynikajúcou kamarátkou kníh a našej knižnice. I keď sa lúči s profesionálnou úlohou pani učiteľky a po rokoch práce si zaslúži trocha oddychu, i tak sme ju ubezpečili, že v knižnici bude kedykoľvek vítaná. Ďakujeme, pani učiteľka Editka, za roky spolupráce a vždy vynikajúcu atmosféru pri spoločných stretnutiach v našej knižnici.
ĎAKUJEM pani učiteľke Rozálke, ktorá priviedla deti na stretnutie – tete Marienke, ktorá nikdy neodmietne spoluprácu s deťmi a knihou – spolupracovníčke Lucke, ktorá pripravila všetky čelenky a záložky – mamičke Danke, ktorá fotila a pomáhala pri všetkých aktivitách.

I keď nám trochu vetrík strapatil vlasy a odnášal podložky, i tak to bol deň, na ktorý si rada spomeniem a vždy mi navodí príjemné spomienky. Verím, že každému z nás, veď nie každý deň máme možnosť sa takto stretnúť s knihami v parku, na čerstvom vzduchu a v príjemnom kamarátskom súžití prírody a človeka, múdrych kníh a skvelých ľudí. Všetkým zo srdca ďakujem,
teta knihovníčka, dc.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a