postaral kapitán Miloš Gallo.
Odhlásením Vyšného Opátskeho zo súťaže nám žreb v nasledujúcom kole udelil voľno a tak aj ďalší zápas sme odohrali pred domácimi divákmi. V zápase s Gemerskou Hôrkou sa nám ale nepodarilo bodovať naplno a po remíze 0:0 to bola prvá aj posledná strata bodov v domácom prostredí. Výsledok 6:0 z Kokšov-Bakše nám neurobil dobré meno a mrzí, no podivné okolnosti zápasu a neprimerane agresívna hra domácich s následným zranením našich hráčov predurčoval takýto výsledok. Od tohto momentu vo zvyšných piatich kolách naše mužstvo už neokúsilo trpkosť prehry, keď sa 4-krát tešili z výhry a raz z remízy. Derby zápasy s Betliarom mali vždy svoju atmosféru a náboj, no tohto roku to nebolo to pravé orechové, nakoľko súper dorazil v okyptenej zostave a v snahe inkasovať čo najmenej, toho veľa futbalového neukázal. O tri góly v jeho sieti sa postarali Milko a Miloš Gallo skóroval dvakrát. K poslednému mužstvu súťaže do Budimíra hráči cestovali s jasným 
cieľom vyhrať a bodovať naplno. Kvalitu na ihrisku odzrkadľuje aj výsledok 1:5 v náš prospech, keď úspešnými strelcami gólov boli Gere, Chochol, Mészner a Miloš Gallo 2-krát. V nasledujúcom kole sa u nás predstavil nováčik z Ďurkova, ktorý na jar predvádzal dobré výkony. V kvalitnom zápase a po dobrom výkone domácich body ostali doma. Na výsledku 3:1 majú zásluhu strelci gólov Milko, Fecko, Chochol. V druhom domácom dvojzápase sa nám do cesty postavil súper z Turne, ktorý bol o tri body pred nami na vedúcej priečke. Víťazstvom 3:2 sa nám ale podarilo tento bodový rozdiel zmazať a to hlavne po dobrom výkone v prvom polčase. Góly dávali tradiční strelci Miloš Gallo 2-krát a Boris Milko. Pred posledným kolom na pôde Košickej Novej Vsi bolo jasné, že keď tam neprehráme, staneme sa víťazmi súťaže. V oklieštenej zostave no s odhodlaním získať potrebný bod hráči nastúpili na posledných 90 minút sezóny. Zápas sa vyvíjal priaznivo, keď misky váh v náš prospech naklonil po polhodine hry gólom Július Benedik. Súper sa snažil výsledok otočiť, no dobrý taktický výkon a húževnatá obrana Gemerskej Polomy mu to nedovolila. Až 6 minút pred koncom súper vyrovnal na 1:1. Do konca zápasu sme však už neinkasovali a po záverečnom hvizde vypukla na ihrisku naša nefalšovaná a neskrývaná radosť.
Nemalú zásluhu na tomto výsledku majú aj polomskí fans, ktorí počas celého zápasu skandovali a povzbudzovali naše mužstvo k potrebnému zisku bodu. Počas celej jari sme sa pohybovali na druhom až štvrtom mieste v tabuľke a až v záverečnom kole sme sa vyšvihli do čela tabuľky. V posledných kolách sa tréneri museli postupne zaobísť bez kľúčových hráčov mužstva. Pre zranenie postupne vypadli Maroš Gallo, Rastislav Greško, Dano Grác a pre červenú kartu Marchevský. Aj napriek tomuto hendikepu hráči dokázali bodovať a doviesť súťaž do víťazného konca. Veľká vďaka patrí Michalovi Feckovi, ktorý na posledné zápasy dochádzal pravidelne zo Švajčiarska, ako keby to bolo z Čiernej Lehoty. Jeho prístup pomohol naštartovať aj ostatných hráčov. Vyzdvihnúť chcem aj kapitána a najlepšieho strelca Miloša Galla, ktorému sa strelecky darilo a jeho góly znamenali pre nás dôležité body. V dobrej streleckej forme sa ukázal aj útočník Boris Milko. Defenzívnych hráčov na čele s brankárom Štefanom Mišinom musím pochváliť za dobre organizovanú obrannú činnosť s malým počtom obdržaných gólov počas celej sezóny. Pre našu obec i futbalový klub je víťazstvo v tejto súťaži obrovský úspech, ktorý v súčasnosti možno ani nedokážeme oceniť. Až s odstupom rokov sa možno ukáže, čo táto generácia hráčov v skutočnosti dokázala, pretože takýto výsledok sa nerodí každý deň.
O tento úspech sa zaslúžili hráči: Š. Mišina, S. Paliha, Ľ. Hatvaník, M. Chochol, D. Grac, R. Greško, P. Lipták, D. Kakalejčík, M. Kováč, M. Marchevský, B. Rupp, P. Gere, Mar. Gallo, M. Mészner, M. Ďuriček, J. Benedik, M. Fecko, Mil. Gallo, K. Šubovič, B. Milko, Z. Greško, P. Šimon, M. Boroš.
Funkcionári: predseda klubu Ján Chanas, tréneri M. Ferenc a J. Benedik, vedúci mužstva S. Chochol, M. Sklenár správca športového areálu M. Vais a aj všetci usporiadatelia domácich zápasov.
Každý menovaný si zaslúži za svoju prácu poďakovanie a uznanie.
Tréneri M. Ferenc, J. Benedik
POZNÁMKA MG: Súčasťou spomínaného kádra boli aj futbalisti Š. Tomášik a T. Novek.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).