majú o vyše 20 rokov viac ako jej zbierka známok. Skladala básničky pre seba – iné si odpisovala.
Po vzore iných ochotníckych divadiel sa začali hrať divadlá aj v našej dedine. Škoda, že sa v kronike nezachovali zápisy. Viem, že mama i naši dedinskí ochotníci hrali hru Ferka Urbánka „Strídža spod hája“.
Pracovala na notárskom úrade v Polome u notára Hronca. Neskôr v Ábelovej a Tornali. Rozprávala mi o Polichne a Ábelovej, tiež o dedinách v okolí Lučenca, o tom, že v chotári nebol dostatok pitnej vody, o studničke, podľa ktorej si Božena Slančíková dala pseudonym Timrava, o dedinských ľuďoch, ich povahách. Poznala aj spisovateľku Timravu a jej rodinu.
I keď som mala na papieri vyššie vzdelanie, moje vedomosti neboli ani zďaleka také, aké mala ona. Ako rodina sme si kupovali knihy, ktoré všetky prečítala. Keďže otecko bol železničiar, mali sme cestovné lístky lacnejšie, a tak sme precestovali celú republiku. Niekoľkokrát sme prešli cez Volovec do Henclovej a Štilbachu. Na druhej strane Volovca nás čakal príbuzný ujo Johan.
Ako prvá z dediny bola členkou Matice slovenskej. Bola členkou folklórneho súboru v Ábelovej. Ostali nám na ňu krásne spomienky.
Oľga Štrbová
Foto: archív rodiny
FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU:
{gallery}kultura/matica/js{/gallery}
{jcomments on}
streda, 18 august 2010 13:12
Juliana Špernogová bola prvou členkou Matice Slovenskej v Gemerskej Polome
Napísal(a) Oľga Štrbová
Na návrh Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome bola k nedožitému 100. výročiu narodenia udelená pani Júlii Špernogovej strieborná plaketa Domu Matice slovenskej v Martine za dlhoročnú aktívnu prácu v prospech Matice slovenskej in memoriam.
Juliana Špernogová, rodená Višňovská, narodená 18.2.1910 by sa v tomto roku dožila 100 rokov. Pochádzala z remeselníckej rodiny. Bola veľmi vnímavá. Keby v tom čase boli možnosti a bolo bežné dať dedinské dievča do školy, viem, že by dosiahla vyššieho vzdelania.
Ovládala rôzne ručné práce. Zbierala poštovné známky (filatelia) a zápalkové nálepky (filumenia). Rozprávala mi, že jej zápalkové nálepky
Zverejnené v
Gemerská Poloma


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a