
Prírodovedné predmety mi vôbec neučarovali a nevedela som sa dočkať, kedy budem dospelá a do školy už nebudem musieť vkročiť. Keď si v duchu spomínam na školské časy, je mi aj smiešne, pretože “do školy” vlastne chodím doteraz.
V súčasnosti, už druhé volebné obdobie si poslankyňa obecného zastupiteľstva a vážená pani učiteľka na strednej škole. Čo však mnoho ľudí o tebe nevie a ja to dnes vyzradím je skutočnosť, že ti učarovalo čaro paličkovanej čipky. Čo ťa zavialo týmto smerom?
S paličkovanou čipkou som sa stretla už v útlom detstve. Na našej ulici sa paličkovaniu šperkov a brošní venovala Olinka Dzúrová (Štrbová), ktorá paličkovanými šperkami obdarovala moju mamu a starú mamu. Od nich som sa dozvedela, že je to veľmi stará a vzácna technika, ktorej sa dnes venuje málokto. Táto informácia u mňa vzbudila záujem o paličkovanie a chcela som aj ja patriť medzi ľudí, ktorí si s paličkovanou čipkou poradia.

Tvoje obrazy vypracované technikou paličkovania, ktoré som mala možnosť vidieť sú skutočne originálne doplnky do bytu. Kto obdaruje rodinu, alebo priateľa takýmto skvostom iste to ocení. Čo všetko v tvojej galérii môžeme vidieť?
Najradšej paličkujem motýle a ženské postavy.
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami na drevenom podstavci. Ďalej sú potrebné paličky, priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky, potom už len tvoje šikovné ruky a už sa tvorí. Zrejme to také ľahké nebude...
Ak zvládnete základy paličkovania, potom samotné paličkovanie nie je náročné. Niekedy je náročnejšie rozvrhnúť a premyslieť si postup, akým budem predlohu paličkovať, pretože ak nezvolím správne kroky, je jednoduchšie čipku odstrihnúť a začať odznovu, než párať. Na začiatku vždy dlho prezerám predlohu, až potom paličkujem.
Z dostupnej literatúry som sa dozvedela, že paličkovaná čipka sa na územie Slovenska dostala v 16. storočí, teda je to pekne „staré“ umenie. Kedy si v sebe objavila tento talent?
K ručným prácam ma odmalička viedli starká a mama. Vždy mi vraveli, že nie je dôležité len zvládnuť techniku, ale že ručná práca musí lahodiť oku, musí byť vypracovaná precízne. Naučili ma vyšívať a pliesť. Paličkovať som sa naučila v kurze paličkovanej čipky, ktorý organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Mala som vtedy 14 rokov.
Tvoje práce sú nápadité a vkusné, poznať na nich, že si trpezlivý a precízny človek. Podľa čoho si vyberáš inšpiráciu a kam sa uberá Tvoja tvorba?
Voľakedy som hľadala predlohy v časopisoch, napr. Dorka. Dnes väčšinou na internete, najmä na rôznych zahraničných stránkach, pretože tie predlohy nie sú verejnosťou opozerané a rada paličkujem nové veci.
Z každej tvojej práce cítiť krehkú krásu, tak ako aj z tvojej duše. Máš v sebe kumšt trpezlivosti, vidíš čo iným uniká, žiariš radosťou zo života, a tak neviem čo viac by ti bolo treba priať. Preto ti jednoducho ďakujem, že si nám umožnila trocha odkryť z tvojej tajomnosti.
D. Červenáková


































Kto by nepoznal v Gemerskej Polome pani Marienku Kováčovú? Poznáme ju ako ženu krásneho hlasu, jej spev mrazí na pokožke, jej hra na akordeóne, či organe v kostole znie lahodne a upokojuje, jej záujem o históriu je obdivuhodný, jej myseľ posilňuje kvalitná literatúra, jej srdiečko je upísané študentom v škole. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a