
Prírodovedné predmety mi vôbec neučarovali a nevedela som sa dočkať, kedy budem dospelá a do školy už nebudem musieť vkročiť. Keď si v duchu spomínam na školské časy, je mi aj smiešne, pretože “do školy” vlastne chodím doteraz.
V súčasnosti, už druhé volebné obdobie si poslankyňa obecného zastupiteľstva a vážená pani učiteľka na strednej škole. Čo však mnoho ľudí o tebe nevie a ja to dnes vyzradím je skutočnosť, že ti učarovalo čaro paličkovanej čipky. Čo ťa zavialo týmto smerom?
S paličkovanou čipkou som sa stretla už v útlom detstve. Na našej ulici sa paličkovaniu šperkov a brošní venovala Olinka Dzúrová (Štrbová), ktorá paličkovanými šperkami obdarovala moju mamu a starú mamu. Od nich som sa dozvedela, že je to veľmi stará a vzácna technika, ktorej sa dnes venuje málokto. Táto informácia u mňa vzbudila záujem o paličkovanie a chcela som aj ja patriť medzi ľudí, ktorí si s paličkovanou čipkou poradia.

Tvoje obrazy vypracované technikou paličkovania, ktoré som mala možnosť vidieť sú skutočne originálne doplnky do bytu. Kto obdaruje rodinu, alebo priateľa takýmto skvostom iste to ocení. Čo všetko v tvojej galérii môžeme vidieť?
Najradšej paličkujem motýle a ženské postavy.
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami na drevenom podstavci. Ďalej sú potrebné paličky, priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky, potom už len tvoje šikovné ruky a už sa tvorí. Zrejme to také ľahké nebude...
Ak zvládnete základy paličkovania, potom samotné paličkovanie nie je náročné. Niekedy je náročnejšie rozvrhnúť a premyslieť si postup, akým budem predlohu paličkovať, pretože ak nezvolím správne kroky, je jednoduchšie čipku odstrihnúť a začať odznovu, než párať. Na začiatku vždy dlho prezerám predlohu, až potom paličkujem.
Z dostupnej literatúry som sa dozvedela, že paličkovaná čipka sa na územie Slovenska dostala v 16. storočí, teda je to pekne „staré“ umenie. Kedy si v sebe objavila tento talent?
K ručným prácam ma odmalička viedli starká a mama. Vždy mi vraveli, že nie je dôležité len zvládnuť techniku, ale že ručná práca musí lahodiť oku, musí byť vypracovaná precízne. Naučili ma vyšívať a pliesť. Paličkovať som sa naučila v kurze paličkovanej čipky, ktorý organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Mala som vtedy 14 rokov.
Tvoje práce sú nápadité a vkusné, poznať na nich, že si trpezlivý a precízny človek. Podľa čoho si vyberáš inšpiráciu a kam sa uberá Tvoja tvorba?
Voľakedy som hľadala predlohy v časopisoch, napr. Dorka. Dnes väčšinou na internete, najmä na rôznych zahraničných stránkach, pretože tie predlohy nie sú verejnosťou opozerané a rada paličkujem nové veci.
Z každej tvojej práce cítiť krehkú krásu, tak ako aj z tvojej duše. Máš v sebe kumšt trpezlivosti, vidíš čo iným uniká, žiariš radosťou zo života, a tak neviem čo viac by ti bolo treba priať. Preto ti jednoducho ďakujem, že si nám umožnila trocha odkryť z tvojej tajomnosti.
D. Červenáková

































Kto by nepoznal v Gemerskej Polome pani Marienku Kováčovú? Poznáme ju ako ženu krásneho hlasu, jej spev mrazí na pokožke, jej hra na akordeóne, či organe v kostole znie lahodne a upokojuje, jej záujem o históriu je obdivuhodný, jej myseľ posilňuje kvalitná literatúra, jej srdiečko je upísané študentom v škole.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-