
Prírodovedné predmety mi vôbec neučarovali a nevedela som sa dočkať, kedy budem dospelá a do školy už nebudem musieť vkročiť. Keď si v duchu spomínam na školské časy, je mi aj smiešne, pretože “do školy” vlastne chodím doteraz.
V súčasnosti, už druhé volebné obdobie si poslankyňa obecného zastupiteľstva a vážená pani učiteľka na strednej škole. Čo však mnoho ľudí o tebe nevie a ja to dnes vyzradím je skutočnosť, že ti učarovalo čaro paličkovanej čipky. Čo ťa zavialo týmto smerom?
S paličkovanou čipkou som sa stretla už v útlom detstve. Na našej ulici sa paličkovaniu šperkov a brošní venovala Olinka Dzúrová (Štrbová), ktorá paličkovanými šperkami obdarovala moju mamu a starú mamu. Od nich som sa dozvedela, že je to veľmi stará a vzácna technika, ktorej sa dnes venuje málokto. Táto informácia u mňa vzbudila záujem o paličkovanie a chcela som aj ja patriť medzi ľudí, ktorí si s paličkovanou čipkou poradia.

Tvoje obrazy vypracované technikou paličkovania, ktoré som mala možnosť vidieť sú skutočne originálne doplnky do bytu. Kto obdaruje rodinu, alebo priateľa takýmto skvostom iste to ocení. Čo všetko v tvojej galérii môžeme vidieť?
Najradšej paličkujem motýle a ženské postavy.
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami na drevenom podstavci. Ďalej sú potrebné paličky, priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky, potom už len tvoje šikovné ruky a už sa tvorí. Zrejme to také ľahké nebude...
Ak zvládnete základy paličkovania, potom samotné paličkovanie nie je náročné. Niekedy je náročnejšie rozvrhnúť a premyslieť si postup, akým budem predlohu paličkovať, pretože ak nezvolím správne kroky, je jednoduchšie čipku odstrihnúť a začať odznovu, než párať. Na začiatku vždy dlho prezerám predlohu, až potom paličkujem.
Z dostupnej literatúry som sa dozvedela, že paličkovaná čipka sa na územie Slovenska dostala v 16. storočí, teda je to pekne „staré“ umenie. Kedy si v sebe objavila tento talent?
K ručným prácam ma odmalička viedli starká a mama. Vždy mi vraveli, že nie je dôležité len zvládnuť techniku, ale že ručná práca musí lahodiť oku, musí byť vypracovaná precízne. Naučili ma vyšívať a pliesť. Paličkovať som sa naučila v kurze paličkovanej čipky, ktorý organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Mala som vtedy 14 rokov.
Tvoje práce sú nápadité a vkusné, poznať na nich, že si trpezlivý a precízny človek. Podľa čoho si vyberáš inšpiráciu a kam sa uberá Tvoja tvorba?
Voľakedy som hľadala predlohy v časopisoch, napr. Dorka. Dnes väčšinou na internete, najmä na rôznych zahraničných stránkach, pretože tie predlohy nie sú verejnosťou opozerané a rada paličkujem nové veci.
Z každej tvojej práce cítiť krehkú krásu, tak ako aj z tvojej duše. Máš v sebe kumšt trpezlivosti, vidíš čo iným uniká, žiariš radosťou zo života, a tak neviem čo viac by ti bolo treba priať. Preto ti jednoducho ďakujem, že si nám umožnila trocha odkryť z tvojej tajomnosti.
D. Červenáková

































Kto by nepoznal v Gemerskej Polome pani Marienku Kováčovú? Poznáme ju ako ženu krásneho hlasu, jej spev mrazí na pokožke, jej hra na akordeóne, či organe v kostole znie lahodne a upokojuje, jej záujem o históriu je obdivuhodný, jej myseľ posilňuje kvalitná literatúra, jej srdiečko je upísané študentom v škole.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.