dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti.
Na jeho pamiatku sa každý rok v Gemerskej Polome koná súťaž v prednese poézie a prózy. 25. marca 2011 to už bol 16. ročník. Organizátormi sú už tradične Obecný úrad v Gemerskej Polome, ZŠ v Gemerskej Polome, Miestny odbor Matice slovenskej v Gemerskej Polome a Dom Matice slovenskej v Rožňave. Všetkých prítomných privítal starosta obce Ján Chanas, prihovorili sa aj riaditeľ školy Juraj Matejsko a riaditeľka Domu Matice slovenskej Zlatica Halková. Po organizačných pokynoch Heleny Demkovej sa predstavili deti z MŠ v Gemerskej Polome s krásnym kultúrnym programom.
Súťažili deti materských a základných škôl z okresu Rožňava. Prihlásených bolo celkom 44 detí, ktoré boli rozdelené do 4 kategórií.
Výsledky:
Materské školy:
Poézia: Próza:
|
1. Tamara Bakošová, Kyjevská, Rožňava |
|
1. Zuzana Dobošová, Štítnik |
|
|
Základné školy: ročníky 1, 2, 3 |
|||
|
Poézia |
|
Próza: |
|
|
1. Radka Antalová, Gemerská Poloma |
|
1. Ivana Žúdelová, Gemerská Poloma |
|
|
Základné školy: ročníky 4, 5, 6 |
|||
|
Poézia: |
Próza: |
||
|
1. Matúš Hatvaník, Gemerská Poloma |
|
1. Stanislava Macková, Gemerská Poloma |
|
Základné školy: ročníky 7, 8, 9
bola prihlásená len jedna súťažiaca: Gabriela Kalinová, ZŠ Zelený strom, Rožňava
Ing. Zlatica Halková
FOTOGRAFIE Z KELLNEROVEJ POLOMY 2011
{gallery}kultura/sutaze/kellner{/gallery}
{jcomments on}

































Peter Kellner-Hostinský bol slovenský spisovateľ, básnik, novinár, filozof, historik, redaktor a organizátor kultúrneho a spoločenského života, významný príslušník štúrovskej generácie. Narodil sa 6.1.1823 vo Veľkej Polome (teraz Gemerská Poloma). Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny o Orla tatranského. Zároveň pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. Napísal niekoľko rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied,
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a