Po odbornej stránke predstavovala tohtoročná chovateľská prehliadka jednu z najlepších poľovníckych sezón. Spolu bolo na výstave prezentovaných 79 medailových trofejí, z toho bolo 11 zlatých trofejí. 
Najväčšie zastúpenie mali medailové jelenie trofeje a to až 34 a z toho boli 2 zlaté trofeje: najsilnejšia zo Slavošoviec s hodnotou 215,35 bodov CIC a ďalšia v poradí z Dobšinej s hodnotou 215,09 bodov. Už tradične v tomto regióne bola dobrá kvalita ulovených diviakov – 23 medailových trofejí, z toho 7 zlatých (najsilnejšia z OPZ Rožňava s hodnotou 126,95 bodov CIC). V porovnaní výsledkov v rámci okresu sa nestratili ani režijné poľovné revíry Lesného závodu Rožňava. Z uplynulej sezóny sme mali 7 medailových jeleních trofejí, pričom sa zaznamenal historicky prvý úlovok medailového jeleňa vo Zvernici Betliar. Jeleň po vážnom poranení v ruji bol ulovený poplatkovým hosťom a vo veku 7 rokov dosiahol 206,28 bodov CIC, čo bola tretia najsilnejšia trofej jeleňa na výstave. Ďalej z poplatkového lovu v režijnom revíri Pipítka pochádzala 4. najsilnejšia trofej na výstave s hodnotou 200 bodov CIC. Potešiteľný výsledok je aj 5 medailových danielov ulovených poplatkovými hosťami vo Zvernici Betliar, pričom najsilnejšia z nich dosiahla bodovú hodnotu zlatej medaile 188,86 b. CIC. Pravidelné úlovky zlatých danielov vo Zvernici Betliar tak už nie sú len vecou náhody, ale výsledkom systematickej práce personálu Lesov SR. Rovnako zo Zvernice Betliar pochádza aj trofej muflóna uloveného poplatkovým hosťom v januári 2011, ktorá dosiahla bodovú hodnotu 222,95 bodov CIC a s ktorou sa spája hneď niekoľko prvenstiev. Bola to najsilnejšia trofej muflóna v uplynulej sezóne v okrese Rožňava, je to historicky doteraz najsilnejšia oficiálna trofej muflóna zo Zvernice Betliar a pravdepodobne aj najsilnejšia trofej muflóna uloveného v revíroch Lesov SR v sezóne 2010/11.
Snáď najvýznamnejším príspevkom Lesného závodu k tohtoročnej chovateľskej prehliadke trofejí však bola príprava sprievodného programu pre žiakov základných škôl v rámci Medzinárodného roka lesov, ktorého sa zhostili certifikovaní a aj necertifikovaní lesní pedagógovia LZ (A. Lizáková, M. Slovák, M. Smerek, Š. Manko, J. Vlčák a M. Lehocký). 
V dňoch 28. a 29. marca sme oslovili a pozvali žiakov 6 základných a materských škôl v okolí – záujem bol veľký a spolu prišlo vyše 250 detí aj s učiteľmi. Keďže samotná prehliadka výstavy trofejí by žiakom veľa nepovedala, snažili sme sa pripraviť program tak, aby sme pozornosť detí upriamili na poznanie zveri a živočíchov, ktoré sú dôležitou súčasťou lesov v ich najbližšom okolí a popri tom im vysvetliť význam a poslanie poľovníctva. Formu a obsah poskytovaných informácii sme prispôsobovali veku detí v skupinách. Deti si tak mohli vypočuť skutočné zvuky zveri a následne si vyskúšať ich napodobniť pomocou vábničky. Najmä chlapcov lákala možnosť preskúmať pod dozorom poľovnícke zbrane, medzi ktorými bol aj luk, započúvať sa do výkladu o ich používaní a rôznych príhod spojených s poľovačkami. Na ďalšom stanovišti bolo poznávanie drevín a rastlín, vysvetlené hravou formou, pomocou skladačiek puzzle, a priblížené im boli aj stopy niektorých zvierat, ktoré môžeme vidieť v prírode. Úspech malo aj premietanie filmu Lesov SR o Zvernici Betliar, ktorý následne dostali školy ako náš malý dar pre potreby ich vyučovania a snáď v širokom okolí už nie je žiaka, ktorý by nevedel a nepočul niečo o historickej zvernici v Betliari. Súčasťou tejto akcie bolo aj vyhodnotenie vopred vyhlásenej výtvarnej súťaže na témy: Poľovníctvo a starostlivosť o lesnú zver, Zvieratá – obyvatelia našich lesov.Všetky výtvarne práce detí boli vystavené a autori najkrajších diel boli aj odmenení hodnotnými cenami. Deti odchádzali z nášho stretnutia s množstvom podnetných zážitkov, učitelia hodnotili návštevu výstavy pozitívne aj ako súčasť výučby biologických predmetov na škole, a my sme mali dobrý pocit, že deti k nám neprišli „z donútenia“, ale že sa veľmi aktívne zapájali do pripraveného programu.
Ing. M. Lehocký, Ing. A. Lizáková,
OZ Rožňava
FOTOALBUM Z VÝSTAVY
{gallery}obsah/polovnicka{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 29 apríl 2011 22:59
Návraty k úspešnej tohtoročnej chovateľskej prehliadke poľovníckych trofejí horného Gemera Doporučený
Napísal(a) M. Lehocký, A. Lizáková
Chovateľské prehliadky trofejí predstavujú bezpochyby najvýznamnejšiu poľovnícku udalosť v jednotlivých okresoch a regiónoch. V okrese Rožňava je tradíciou, že sa toto podujatie koná každý rok v inej obci a tohto roku pripadlo na obec Gemerská Poloma. Do prípravy a organizačného zabezpečenia prehliadky sa zapojili spolu Slovenský poľovnícky zväz, Obvodný lesný úrad v Rožňave, Obecný úrad a poľovnícke združenie Turecká v Gemerskej Polome a Lesy SR, š.p., Lesný závod Rožňava, ktorý má v obvode tejto obce dve poľovnícky významné lesné správy – LS Betliar a LS Podsúľová.
Zverejnené v
Gemerská Poloma
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.