Po odbornej stránke predstavovala tohtoročná chovateľská prehliadka jednu z najlepších poľovníckych sezón. Spolu bolo na výstave prezentovaných 79 medailových trofejí, z toho bolo 11 zlatých trofejí.
Najväčšie zastúpenie mali medailové jelenie trofeje a to až 34 a z toho boli 2 zlaté trofeje: najsilnejšia zo Slavošoviec s hodnotou 215,35 bodov CIC a ďalšia v poradí z Dobšinej s hodnotou 215,09 bodov. Už tradične v tomto regióne bola dobrá kvalita ulovených diviakov – 23 medailových trofejí, z toho 7 zlatých (najsilnejšia z OPZ Rožňava s hodnotou 126,95 bodov CIC). V porovnaní výsledkov v rámci okresu sa nestratili ani režijné poľovné revíry Lesného závodu Rožňava. Z uplynulej sezóny sme mali 7 medailových jeleních trofejí, pričom sa zaznamenal historicky prvý úlovok medailového jeleňa vo Zvernici Betliar. Jeleň po vážnom poranení v ruji bol ulovený poplatkovým hosťom a vo veku 7 rokov dosiahol 206,28 bodov CIC, čo bola tretia najsilnejšia trofej jeleňa na výstave. Ďalej z poplatkového lovu v režijnom revíri Pipítka pochádzala 4. najsilnejšia trofej na výstave s hodnotou 200 bodov CIC. Potešiteľný výsledok je aj 5 medailových danielov ulovených poplatkovými hosťami vo Zvernici Betliar, pričom najsilnejšia z nich dosiahla bodovú hodnotu zlatej medaile 188,86 b. CIC. Pravidelné úlovky zlatých danielov vo Zvernici Betliar tak už nie sú len vecou náhody, ale výsledkom systematickej práce personálu Lesov SR. Rovnako zo Zvernice Betliar pochádza aj trofej muflóna uloveného poplatkovým hosťom v januári 2011, ktorá dosiahla bodovú hodnotu 222,95 bodov CIC a s ktorou sa spája hneď niekoľko prvenstiev. Bola to najsilnejšia trofej muflóna v uplynulej sezóne v okrese Rožňava, je to historicky doteraz najsilnejšia oficiálna trofej muflóna zo Zvernice Betliar a pravdepodobne aj najsilnejšia trofej muflóna uloveného v revíroch Lesov SR v sezóne 2010/11.
Snáď najvýznamnejším príspevkom Lesného závodu k tohtoročnej chovateľskej prehliadke trofejí však bola príprava sprievodného programu pre žiakov základných škôl v rámci Medzinárodného roka lesov, ktorého sa zhostili certifikovaní a aj necertifikovaní lesní pedagógovia LZ (A. Lizáková, M. Slovák, M. Smerek, Š. Manko, J. Vlčák a M. Lehocký).
V dňoch 28. a 29. marca sme oslovili a pozvali žiakov 6 základných a materských škôl v okolí – záujem bol veľký a spolu prišlo vyše 250 detí aj s učiteľmi. Keďže samotná prehliadka výstavy trofejí by žiakom veľa nepovedala, snažili sme sa pripraviť program tak, aby sme pozornosť detí upriamili na poznanie zveri a živočíchov, ktoré sú dôležitou súčasťou lesov v ich najbližšom okolí a popri tom im vysvetliť význam a poslanie poľovníctva. Formu a obsah poskytovaných informácii sme prispôsobovali veku detí v skupinách. Deti si tak mohli vypočuť skutočné zvuky zveri a následne si vyskúšať ich napodobniť pomocou vábničky. Najmä chlapcov lákala možnosť preskúmať pod dozorom poľovnícke zbrane, medzi ktorými bol aj luk, započúvať sa do výkladu o ich používaní a rôznych príhod spojených s poľovačkami. Na ďalšom stanovišti bolo poznávanie drevín a rastlín, vysvetlené hravou formou, pomocou skladačiek puzzle, a priblížené im boli aj stopy niektorých zvierat, ktoré môžeme vidieť v prírode. Úspech malo aj premietanie filmu Lesov SR o Zvernici Betliar, ktorý následne dostali školy ako náš malý dar pre potreby ich vyučovania a snáď v širokom okolí už nie je žiaka, ktorý by nevedel a nepočul niečo o historickej zvernici v Betliari. Súčasťou tejto akcie bolo aj vyhodnotenie vopred vyhlásenej výtvarnej súťaže na témy: Poľovníctvo a starostlivosť o lesnú zver, Zvieratá – obyvatelia našich lesov.Všetky výtvarne práce detí boli vystavené a autori najkrajších diel boli aj odmenení hodnotnými cenami. Deti odchádzali z nášho stretnutia s množstvom podnetných zážitkov, učitelia hodnotili návštevu výstavy pozitívne aj ako súčasť výučby biologických predmetov na škole, a my sme mali dobrý pocit, že deti k nám neprišli „z donútenia“, ale že sa veľmi aktívne zapájali do pripraveného programu.
Ing. M. Lehocký, Ing. A. Lizáková,
OZ Rožňava
FOTOALBUM Z VÝSTAVY
{gallery}obsah/polovnicka{/gallery}
{jcomments on}
Návraty k úspešnej tohtoročnej chovateľskej prehliadke poľovníckych trofejí horného Gemera Doporučený
Napísal(a) M. Lehocký, A. Lizáková
Chovateľské prehliadky trofejí predstavujú bezpochyby najvýznamnejšiu poľovnícku udalosť v jednotlivých okresoch a regiónoch. V okrese Rožňava je tradíciou, že sa toto podujatie koná každý rok v inej obci a tohto roku pripadlo na obec Gemerská Poloma. Do prípravy a organizačného zabezpečenia prehliadky sa zapojili spolu Slovenský poľovnícky zväz, Obvodný lesný úrad v Rožňave, Obecný úrad a poľovnícke združenie Turecká v Gemerskej Polome a Lesy SR, š.p., Lesný závod Rožňava, ktorý má v obvode tejto obce dve poľovnícky významné lesné správy – LS Betliar a LS Podsúľová.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-