♠
Z hľadiska autorstva môžeme tvoje výtvarné umenie zaradiť k neprofesionálom. Svojím laickým pohľadom, všetko vnímam (zrejme ako väčšina) citovo. Tvoje umenie vo mne vyvoláva pocit moderného umenia, ktoré ma posúva do upokojujúceho neznáma. Iné na mňa pôsobia, ako keby si poznal všetky zákony matematiky. Ďalšie ako nádherný tkaný obraz. Portréty tebou zrealizované sa mi veľmi páčia, pretože pri ich prezeraní mám pocit, že tých ľudí poznám a je mi s nimi dobre. Vnímam to tak, že všetky Tvoje pocity sú súčasťou Tvojich prác.
- Áno, je to aj o pocitoch, ale dôležitejšie je zistenie vidieť veci inak, načrieť do sveta fantázie a sprostredkovať tieto videnia všetkým čo nemajú túto možnosť. Abstraktná maľba v mojom podaní je zmesou estetiky, pocitov a farieb a nesie pozitívny odkaz.
♠
Ako sám uvádzaš na svojej webovej stránke, že maľuješ pre radosť – bolo tomu tak aj v ranných počiatkoch (škôlka, škola)?
- Je to moja záľuba, som samouk, slovo amatér nahradilo nové, vznešenejšie: neprofesionálny umelec. S kreslením som začal ako 14-ročný školák. Môžem povedať, že som prebral štafetu od brata Ľuba, ktorý chodil na ZUŠ. Mal som skutočne dobrý vzor. Spočiatku to boli kresby ceruzkou, kde som si cibril techniku, čo teraz veľmi oceňujem, bol to veľmi dobrý základ. Neskôr som robil suchý pastel, interiérové maľby na steny, dokonca bolo obdobie menších olejomalieb. Ako 21 ročný som si zaobstaral Air-brush vybavenie a tak vzniklo zopár vecí aj touto náročnejšou technikou, ale stále to nebolo ono. Potreboval som voľnú ruku pri tvorbe. Od roku 1995 som začal pracovať na vlastnej abstraktnej tvorbe. Kým dovtedy som robil skôr reálne veci, postupne som k nim pridával rôzne vymyslené doplnky, ako napr. pozadia. Myslím, že som sa k téme abstrakt dopracoval týmto “druhotným“ spôsobom.
♠
Akú výtvarnú techniku používaš a aký druh výtvarného umenia Ti je blízky?
- Maľujem na sololit, základom je šeps (základná farba používaná aj napr. pri olejomaľbách na plátno), na to ide maľba, ktorá je následne prelakovaná. Samotné farby sú akrylové - vodou riediteľné. Obraz je podrámovaný, zadná strana je ošetrená akrylovým náterom, ktorý vyrovnáva pnutie prednej, lícnej strany.
Zostal som verný abstraktnej maľbe, ale robím aj portréty ceruzkou, písmomaliarske práce. Zmluvne robím zápisy do kroniky mesta a do kroniky primátora mesta Rožňava.
Ako výtvarný samorast nemám žiadne obmedzenia, čo mi maximálne vyhovuje a svoju tvorbu považujem za absolútny relax a voľnosť.
Z celej škály výtvarného umenia mám najradšej diela svetových autorov vytvorené v 18. a 19. storočí, teda obdobie impresionizmu. Z tých novších diela S. Dalího. Zo slovenských mám rád tvorbu M. Benku, A. Brunovského. Z českých J. Hálu.
♠
Objavil si v sebe talent sám, alebo prišiel postupne, alebo si ho po niekom zdedil? Nemôžem z tohto vyspovedania vynechať Tvojich rodičov. Mal, alebo má niekto v rodine výtvarné vlohy?
- Talent som nezdedil priamo, nemáme v rodine umelca – maliara, skôr sa objavil a postupne rozvíjal. Ale napríklad otcov brat vie krásne sformulovať myšlienky do textu, čo tiež považujem za pisateľský talent. Z otcovej strany príbuzná žijúca v Kanade sa profesionálne venuje batike na hodváb. Z maminej strany je úspešná keramikárka, žijúca v Šamoríne.
♠
Moja práca v knižnici mi priniesla poznatok, že výtvarné činnosti – kreslenie a maľovanie patria nielen k estetickým činnostiam, ale aj k poznávacím schopnostiam dieťaťa – nakoľko deti, ktoré počúvajú aj čítajú rozprávky pekne a veľa kreslia. Ty sám máš dve pekné dievčatká, zdedili talent tohto charakteru a sú priaznivo ovplyvnené Tvojím výtvarným svetom?
- Nie, nemyslím si to, že by po mne zdedili talent, ale večer často čítame rozprávky, to je pravda. Niekoľko menších formátov dosiek som pripravil aj pre deti, samozrejme snažili sa a vytvorili niečo podobné, takže sú do určitej miery ovplyvnené tým, čo vidia a čo ich naučím. To či má dieťa talent sa najlepšie dá vidieť na kresbe, ak tvorí čisté súmerné línie, ak postavy majú vyvážené proporcie, ak obrázok kompozične ladí, vtedy je veľký predpoklad na ďalšie úspechy s ostatnými technikami. Musí však chcieť vyjadrovať myšlienky a pocity takýmto spôsobom.
♠
Mal si aj niekoľko výstav, ktoré obdobie bolo pre teba najtvorivejšie?
- Za najtvorivejšie považujem terajšie obdobie, veľmi plodné boli aj roky 1996 - 1998 a 2004 - 2006. Všetko závisí od situácie a možností. Čas na tvorbu jednej série v mojom prípade zreje 6 rokov. Za taký naj úspech považujem autorskú výstavu, tie som mal dve: v Rožňave a v maďarskom Mezőcsáte. Obidve sa uskutočnili prostredníctvom Gemerského osvetového stredisko v Rožňave, s ktorým veľmi rád spolupracujem. GOS dáva možnosť neprofesionálnym výtvarníkom zviditeľniť sa v dvoch kategóriách: VÝTVARNÁ TVORBA a FOTOGRAFIA. Robia to formou súťaže, čiže víťazné práce sú ocenené a postupujú ďalej na krajské a celoslovenské kolo. Podrobnejšie info o výstavách nájdete na mojej web stránke: www.g-design.webnode.sk.
♠
Kde najbližšie sa môžeme tešiť na Tvoje práce? Prezradíš nám svoje najbližšie plány?
- Teraz mám pripravených cca 40 obrazov prevažne formátu 80 x
Umelecká osobnosť, medzi ktoré patrí aj rodák z Gemerskej Polomy Marian Gubek, má veľkú tvorivú schopnosť a intelekt, ktoré z neho robia človeka tvorivého, uvažujúceho a zároveň hľadajúceho úspech vo svojej neprofesionálnej výtvarnej tvorbe. Prajeme mu aj naďalej myšlienky umelca, dni plné kreativity, ale najviac rodinnú pohodu a dobré zdravie.
Za rozhovor a trpezlivosť ďakuje
D. Červenáková
{jcomments on}

































Nevyštudoval výtvarnú školu a predsa sú jeho práce známe a v povedomí mnohých z nás. Chcel byť umelcom? Neviem, ale cítim, že má v sebe tvorivú schopnosť, cit a zmysel pre vytvorenie moderného výtvarného umenia a pre vytvorenie diel, ktoré v sebe zachytávajú subjektívne pocity a zážitky jeho osobnosti. Dovoľte mi, aby som vám predstavila mladého neprofesionálneho autora originálnych výtvarných diel MARIANA GUBEKA (1972) z Gemerskej Polomy.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a