Nevyštudoval výtvarnú školu a predsa sú jeho práce známe a v povedomí mnohých z nás. Chcel byť umelcom? Neviem, ale cítim, že má v sebe tvorivú schopnosť, cit a zmysel pre vytvorenie moderného výtvarného umenia a pre vytvorenie diel, ktoré v sebe zachytávajú subjektívne pocity a zážitky jeho osobnosti. Dovoľte mi, aby som vám predstavila mladého neprofesionálneho autora originálnych výtvarných diel MARIANA GUBEKA (1972) z Gemerskej Polomy.♠
Z hľadiska autorstva môžeme tvoje výtvarné umenie zaradiť k neprofesionálom. Svojím laickým pohľadom, všetko vnímam (zrejme ako väčšina) citovo. Tvoje umenie vo mne vyvoláva pocit moderného umenia, ktoré ma posúva do upokojujúceho neznáma. Iné na mňa pôsobia, ako keby si poznal všetky zákony matematiky. Ďalšie ako nádherný tkaný obraz. Portréty tebou zrealizované sa mi veľmi páčia, pretože pri ich prezeraní mám pocit, že tých ľudí poznám a je mi s nimi dobre. Vnímam to tak, že všetky Tvoje pocity sú súčasťou Tvojich prác.
- Áno, je to aj o pocitoch, ale dôležitejšie je zistenie vidieť veci inak, načrieť do sveta fantázie a sprostredkovať tieto videnia všetkým čo nemajú túto možnosť. Abstraktná maľba v mojom podaní je zmesou estetiky, pocitov a farieb a nesie pozitívny odkaz.
♠
Ako sám uvádzaš na svojej webovej stránke, že maľuješ pre radosť – bolo tomu tak aj v ranných počiatkoch (škôlka, škola)?
- Je to moja záľuba, som samouk, slovo amatér nahradilo nové, vznešenejšie: neprofesionálny umelec. S kreslením som začal ako 14-ročný školák. Môžem povedať, že som prebral štafetu od brata Ľuba, ktorý chodil na ZUŠ. Mal som skutočne dobrý vzor. Spočiatku to boli kresby ceruzkou, kde som si cibril techniku, čo teraz veľmi oceňujem, bol to veľmi dobrý základ. Neskôr som robil suchý pastel, interiérové maľby na steny, dokonca bolo obdobie menších olejomalieb. Ako 21 ročný som si zaobstaral Air-brush vybavenie a tak vzniklo zopár vecí aj touto náročnejšou technikou, ale stále to nebolo ono. Potreboval som voľnú ruku pri tvorbe. Od roku 1995 som začal pracovať na vlastnej abstraktnej tvorbe. Kým dovtedy som robil skôr reálne veci, postupne som k nim pridával rôzne vymyslené doplnky, ako napr. pozadia. Myslím, že som sa k téme abstrakt dopracoval týmto “druhotným“ spôsobom.
♠
Akú výtvarnú techniku používaš a aký druh výtvarného umenia Ti je blízky?
- Maľujem na sololit, základom je šeps (základná farba používaná aj napr. pri olejomaľbách na plátno), na to ide maľba, ktorá je následne prelakovaná. Samotné farby sú akrylové - vodou riediteľné. Obraz je podrámovaný, zadná strana je ošetrená akrylovým náterom, ktorý vyrovnáva pnutie prednej, lícnej strany.
Zostal som verný abstraktnej maľbe, ale robím aj portréty ceruzkou, písmomaliarske práce. Zmluvne robím zápisy do kroniky mesta a do kroniky primátora mesta Rožňava.
Ako výtvarný samorast nemám žiadne obmedzenia, čo mi maximálne vyhovuje a svoju tvorbu považujem za absolútny relax a voľnosť.
Z celej škály výtvarného umenia mám najradšej diela svetových autorov vytvorené v 18. a 19. storočí, teda obdobie impresionizmu. Z tých novších diela S. Dalího. Zo slovenských mám rád tvorbu M. Benku, A. Brunovského. Z českých J. Hálu.
♠
Objavil si v sebe talent sám, alebo prišiel postupne, alebo si ho po niekom zdedil? Nemôžem z tohto vyspovedania vynechať Tvojich rodičov. Mal, alebo má niekto v rodine výtvarné vlohy?
- Talent som nezdedil priamo, nemáme v rodine umelca – maliara, skôr sa objavil a postupne rozvíjal. Ale napríklad otcov brat vie krásne sformulovať myšlienky do textu, čo tiež považujem za pisateľský talent. Z otcovej strany príbuzná žijúca v Kanade sa profesionálne venuje batike na hodváb. Z maminej strany je úspešná keramikárka, žijúca v Šamoríne.
♠
Moja práca v knižnici mi priniesla poznatok, že výtvarné činnosti – kreslenie a maľovanie patria nielen k estetickým činnostiam, ale aj k poznávacím schopnostiam dieťaťa – nakoľko deti, ktoré počúvajú aj čítajú rozprávky pekne a veľa kreslia. Ty sám máš dve pekné dievčatká, zdedili talent tohto charakteru a sú priaznivo ovplyvnené Tvojím výtvarným svetom?
- Nie, nemyslím si to, že by po mne zdedili talent, ale večer často čítame rozprávky, to je pravda. Niekoľko menších formátov dosiek som pripravil aj pre deti, samozrejme snažili sa a vytvorili niečo podobné, takže sú do určitej miery ovplyvnené tým, čo vidia a čo ich naučím. To či má dieťa talent sa najlepšie dá vidieť na kresbe, ak tvorí čisté súmerné línie, ak postavy majú vyvážené proporcie, ak obrázok kompozične ladí, vtedy je veľký predpoklad na ďalšie úspechy s ostatnými technikami. Musí však chcieť vyjadrovať myšlienky a pocity takýmto spôsobom.
♠
Mal si aj niekoľko výstav, ktoré obdobie bolo pre teba najtvorivejšie?
- Za najtvorivejšie považujem terajšie obdobie, veľmi plodné boli aj roky 1996 - 1998 a 2004 - 2006. Všetko závisí od situácie a možností. Čas na tvorbu jednej série v mojom prípade zreje 6 rokov. Za taký naj úspech považujem autorskú výstavu, tie som mal dve: v Rožňave a v maďarskom Mezőcsáte. Obidve sa uskutočnili prostredníctvom Gemerského osvetového stredisko v Rožňave, s ktorým veľmi rád spolupracujem. GOS dáva možnosť neprofesionálnym výtvarníkom zviditeľniť sa v dvoch kategóriách: VÝTVARNÁ TVORBA a FOTOGRAFIA. Robia to formou súťaže, čiže víťazné práce sú ocenené a postupujú ďalej na krajské a celoslovenské kolo. Podrobnejšie info o výstavách nájdete na mojej web stránke: www.g-design.webnode.sk.
♠
Kde najbližšie sa môžeme tešiť na Tvoje práce? Prezradíš nám svoje najbližšie plány?
- Teraz mám pripravených cca 40 obrazov prevažne formátu 80 x
Umelecká osobnosť, medzi ktoré patrí aj rodák z Gemerskej Polomy Marian Gubek, má veľkú tvorivú schopnosť a intelekt, ktoré z neho robia človeka tvorivého, uvažujúceho a zároveň hľadajúceho úspech vo svojej neprofesionálnej výtvarnej tvorbe. Prajeme mu aj naďalej myšlienky umelca, dni plné kreativity, ale najviac rodinnú pohodu a dobré zdravie.
Za rozhovor a trpezlivosť ďakuje
D. Červenáková
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).