Prvá kronika našej obce Gemerská Poloma, ktorú som našla, pochádza z 10.6.1967, bola založená na základe rozhodnutia Rady Miestneho národného výboru v Gemerskej Polome. Jej vedením bol poverený Ondrej Kušnier, rodák, ako aj obyvateľ našej obce s písmom rodeného pisára. V kronike sú spracované záznamy kronikára o najdôležitejších historických udalostiach od vzniku obce, v druhej časti sledoval politický i hospodársky vývoj, ktorý mal vplyv na rozvoj v obci.
Dnes vám predstavujeme bývalú kronikárku obce, ktorá spracovávala záznamy pre tých, čo po nás prídu, aby mali obraz o tom, ako sme žili. Osobnosť tejto ženy, pani Emílie Miškovičovej je jedinečná v tom, že zbierala a spracovávala materiály dvadsať rokov. Možno veľa našich rodákov o tomto fakte ani nevie. Vedenie kroniky nie je jednoduché, má svoje pravidlá a zásady písania a veľa iných náležitostí, o ktorých občan nevie. Ako sa k tomu pani Miškovičová dostala, ako realizovala metodiku písania kroniky nám priblíži kronikárka sama.
„Vedenie obecnej kroniky nie je rutinná záležitosť, má svoje metodické predpisy, ktoré sa musia striktne dodržiavať. Takže aj ja, keď som sa rozhodla písať obecnú kroniku, musela som sa oboznámiť s metodickými pokynmi, ktoré vydala Matica slovenská v Martine. Predo mnou obecnú kroniku niekoľko rokov písal Ondrej Kušnier, po ňom osvetová pracovníčka Eva Doležalová. Iste bude čitateľov zaujímať ako som sa k písaniu kroniky dostala ja. Jedného dňa ma starosta našej obce pán Ján Chanas oslovil, či by som nepokračovala vo vedení kroniky ja. Najprv som váhala - je to zodpovedná práca, ktorá si vyžaduje autentické zápisy, ktoré musí po uplynutí každého roka schváliť obecné zastupiteľstvo. Pri získavaní materiálov mi veľmi ochotne pomohol aj miestny kronikár v Betliari pán Alexander Maduda. Veľkou pomocou pri získavaní podkladov do kroniky boli aj naše Polomské noviny, ktoré sú vydávané od roku 1996.“
Z kroniky obce sme vybrali Záverečné slovo kronikárky:
„Podklady do obecnej kroniky som začala získavať v roku 1988, teda pred 20-timi rokmi. Počas tej doby som sa stretla s mnohými zaujímavými ľuďmi, ktorí mi ochotne, nezištne poskytli požadované údaje zo svojej činnosti do obecnej kroniky a za to im touto cestou úprimne a srdečne ĎAKUJEM.
Bolo mi cťou niečo užitočné pre moju rodnú obec urobiť, a tak aspoň týmto prejaviť záujem o dianie na rôznych úsekoch života našich občanov a zaznamenávať ho do obecnej kroniky pre budúce generácie. Žiaľ, v tejto mojej obľúbenej práci zo zdravotných dôvodov nemôžem naďalej pokračovať. Dúfam a pevne verím, že sa v našej obci nájde niekto, kto bude v tak zaujímavej práci pokračovať. Emília Miškovičová.“
Pani Milka Miškovičová sa svojej práci kronikárky obce venovala srdcom i rozumom, veď ináč sa to pri takejto zodpovednej práci ani nedá. Zdravia ubudlo, chorôb pribudlo, ale zápisy v kronike ostanú navždy jej srdcovou záležitosťou, ako to zvykla hovorievať pri našich spoločných stretnutiach. Prajeme jej z celého srdca veľa zdravia a síl – nech jej vitalita žije pre tých, čo ju majú radi a stále ju potrebujú.
Pripravila D. Červenáková
Foto: archív E.M.
{gallery}obsah/poloma/kronika{/gallery}
{jcomments on}

































Kronika – z gréckeho slova chronika, udalosti v časovom poradí – podrobnejšie opísané udalosti dejov, zväčša bezprostredne po nich. ... Najstaršia kronika, ktorá sa svojím obsahom dotýkala minulosti Slovenska, bola Fredegarova kronika zo 7. storočia. Informovala o Samovej ríši. Takto to uvádza publikácia Encyklopédia Slovenska, zväzok tretí.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a