Ráno 17. októbra 1944 našli dve lesné robotníčky po ceste pri Hute vysileného a dokrvaveného vojaka, ktorý rozprával o havárii lietadla, na ktorého palube bol. Keď obyvatelia Veľkej Polomy našli havarované lietadlo, z jeho trosiek vyprostili šestnásť mŕtvych tiel a dvoch ťažko ranených vojakov, ktorých okamžite previezli do povstaleckej nemocnice v Dobšinej, kde i napriek lekárskej starostlivosti svojim ťažkým zraneniam podľahli. Ostatky všetkých vojakov boli 19. októbra 1944 uložené s vojenskými poctami na Veľkopolomskom cintoríne a po oslobodení boli dopravené do Banskej Bystrice.
Pietny akt zorganizovala obec Gemerská Poloma za spolupráce s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Zástupcov obce, členov SZPB a hostí privítal starosta obce Ján Chanas. Pri pamätníku leteckej tragédie odznela štátna hymna v podaní folklórneho súboru Dubina a za účasti vojakov Armády Slovenskej republiky boli položené vence. Po recitácii pani Oľgy Štrbovej a predsedu Základnej organizácie SZPB Muráň Jozefa Kubaška nasledoval príhovor predsedu OblV SZPB v Rožňave a podpredsedu Ústrednej rady SZPB Ing. Norberta Lacka. Pán predseda v svojom prejave vyzdvihol pamiatku vojakov, ktorí na Flôse tragicky zahynuli, letiac na pomoc Povstaniu. Pietneho aktu sa zúčastnili aj vzácni hostia: Ing. Pavol Sečkár, PhD., predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov; mjr. Ing. Peter Ďuriš, zástupca veliteľa práporu RCHBO Armády Slovenskej republiky v Rožňave; Ing. Pavel Brudiar, predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a pani Mariana Velochová, tajomníčka Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote.
Potom sa všetci účastníci pietneho aktu presunuli do výšky
Bc. Petr Mikulecký
{gallery}obsah/poloma/flos{/gallery}
{jcomments on}

































Dňa 16. októbra 2012 sa konal pietny akt v Gemerskej Polome pri príležitosti 68. výročia tragickej udalosti – havárie sovietskeho transportného lietadla Lisunov Li-2, ktoré prevážalo počas II. svetovej vojny príslušníkov II. paradesantnej brigády z poľského Rzeszówa na povstalecké letisko Tri duby pri Banskej Bystrici. K havárii došlo 16. októbra 1944 okolo 22.30 v katastri obce Veľká Poloma (terajšia Gemerská Poloma) v údolí Súľovského potoka na úpätí lúky zvanej Flôs. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a