Dňa 16. októbra 2012 sa konal pietny akt v Gemerskej Polome pri príležitosti 68. výročia tragickej udalosti – havárie sovietskeho transportného lietadla Lisunov Li-2, ktoré prevážalo počas II. svetovej vojny príslušníkov II. paradesantnej brigády z poľského Rzeszówa na povstalecké letisko Tri duby pri Banskej Bystrici. K havárii došlo 16. októbra 1944 okolo 22.30 v katastri obce Veľká Poloma (terajšia Gemerská Poloma) v údolí Súľovského potoka na úpätí lúky zvanej Flôs. Ráno 17. októbra 1944 našli dve lesné robotníčky po ceste pri Hute vysileného a dokrvaveného vojaka, ktorý rozprával o havárii lietadla, na ktorého palube bol. Keď obyvatelia Veľkej Polomy našli havarované lietadlo, z jeho trosiek vyprostili šestnásť mŕtvych tiel a dvoch ťažko ranených vojakov, ktorých okamžite previezli do povstaleckej nemocnice v Dobšinej, kde i napriek lekárskej starostlivosti svojim ťažkým zraneniam podľahli. Ostatky všetkých vojakov boli 19. októbra 1944 uložené s vojenskými poctami na Veľkopolomskom cintoríne a po oslobodení boli dopravené do Banskej Bystrice.
Pietny akt zorganizovala obec Gemerská Poloma za spolupráce s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Zástupcov obce, členov SZPB a hostí privítal starosta obce Ján Chanas. Pri pamätníku leteckej tragédie odznela štátna hymna v podaní folklórneho súboru Dubina a za účasti vojakov Armády Slovenskej republiky boli položené vence. Po recitácii pani Oľgy Štrbovej a predsedu Základnej organizácie SZPB Muráň Jozefa Kubaška nasledoval príhovor predsedu OblV SZPB v Rožňave a podpredsedu Ústrednej rady SZPB Ing. Norberta Lacka. Pán predseda v svojom prejave vyzdvihol pamiatku vojakov, ktorí na Flôse tragicky zahynuli, letiac na pomoc Povstaniu. Pietneho aktu sa zúčastnili aj vzácni hostia: Ing. Pavol Sečkár, PhD., predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov; mjr. Ing. Peter Ďuriš, zástupca veliteľa práporu RCHBO Armády Slovenskej republiky v Rožňave; Ing. Pavel Brudiar, predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a pani Mariana Velochová, tajomníčka Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote.
Potom sa všetci účastníci pietneho aktu presunuli do výšky
Bc. Petr Mikulecký
{gallery}obsah/poloma/flos{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.