20. výročie vzniku sme si pripomenuli aj na slávnostných službách Božích, ktoré sa konali 3. apríla 2011 – v 4. pôstnu nedeľu, a to dopoludnia na službách Božích a tiež popoludní na organovom koncerte.
Krátko ešte nahliadnime do histórie tohto zborového telesa. V čase vzniku mal spevokol 29 členov, ktorých viedol a až do súčasnosti vedie zborový kantor brat Ján Červenák. Prvá pieseň, ktorú spievali počas Veľkonočných sviatkov r. 1991 bola pieseň Raduj sa a plesaj. Za deň vzniku môžeme označiť 16. marec 1991. Pôvodne spieval spevokol dvojhlasne a postupne začal spievať na 3 hlasy – 2 ženské a 1 mužský. Vystupoval na prehliadkach spevokolov organizovaných Gemerským osvetovým strediskom, na seniorátnych stretnutiach Gemerského seniorátu, na dištriktuálnych dňoch Východného dištriktu našej cirkvi v Svätom kríži a v Necpaloch, na ekumenických bohoslužbách v našej obci, počas sviatkov a rôznych slávnostiach.
V súčasnosti je nás spolu 15 členov, spievame Pánu Bohu na chválu trojhlasne a máme nacvičených okolo 150 piesní. S Božou pomocou nacvičujeme stále nové a nové piesne, aby sme mohli rásť a zdokonaľovať sa. Vďaka patrí v prvom rade Pánu Bohu za Jeho požehnanie, ktoré nám dáva, bratovi kantorovi za trpezlivosť pri nácvikoch a všetkým členom za ochotu a vytrvalosť prichádzať na skúšky a tiež vystúpenia. Veríme, že tento spevokol nás bude svojím spevom tešiť ešte mnoho rokov a že sa nájdu ochotní veriaci ľudia, ktorí sa k nám pridajú a budú spolu s nami chváliť živého a mocného Boha.
Mgr. Janka Maťová,
evanjelická farárka
Gemerská Poloma
{gallery}kultura/poloma/spevokol{/gallery}
{jcomments on}

































„
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a