Program pokračoval pietnym aktom – kladením vencov zástupcov jednotlivých delegácií. Tóny hymny SR, ktorú tiež zaspieval evanjelický cirkevný zbor, sprevádzali salvy zo samopalov, resp. delobuchy vo farbách zástavy SR, armády SR z VÚ v Rožňave. Po hymne predniesla báseň s opisom tejto tragickej udalosti žiačka ZŠ. Starosta obce p. Ján Chanas privítal hostí – zástupcov jednotlivých spoločenských organizácií, občanov a žiakov ZŠ. Zvlášť vzácna bola prítomnosť vojenského pridelenca MZV Veľvyslanectva Ruskej federácie.
Za všetkých prítomných hostí vystúpil podpredseda ÚV SZPB a predseda OblV SZPB p. Ing. Norbert Lacko. Vo svojom príhovore podrobne opísal priebeh bojov v našom regióne počas SNP, ako aj samotnú tragickú udalosť – haváriu lietadla na kóte Flôs. Veľký dôraz kládol na to, aby sme my, potomkovia našich otcov, ktorí padli počas bojov II. svetovej vojny, resp. SNP, pripomínali udalosti našim deťom a mládeži pri každej príležitosti. Zvlášť apeloval na učiteľov.
Po jeho príhovore boli ocenení členovia a funkcionári ZO SZPB. Nasledoval slávnostný obed s občerstvením a gulášom pre všetkých zúčastnených. Sprievodnými akciami tohto slávnostného zasadnutia OblV SZPB boli vyhodnotené výtvarné práce detí MŠ a ZŠ s tematikou zmeranou na túto tragickú haváriu lietadla. Ďalej to bola ukážka bojovej techniky ASR ako i ukážka členov DHZ pri hasení požiaru. Žiaľ, pre nepriaznivé počasie sa neuskutočnili ďalšie podujatia – ukážka bojových činností, ukážka leteckých modelárov, ukážka PZ SR a zoskoky parašutistov.
Záverom sa chcú organizátori podujatia: OcÚ Gemerská Poloma, ZO SZPB v Gemerskej Polome a OblV SZPB v Rožňave poďakovať všetkým tým, ktorí sa aktívne, alebo svojou účasťou podieľali na tomto slávnostnom – spomienkovom podujatí.
Za výbor ZO SZPB Gemerská Poloma,
text: Ján Cirbus, tajomník ZO SZPB
fotografie: Ondrej Greško, člen ZO SZPB
































Gemerská Poloma – Dňa 17. októbra 2014 sa v našej obci konali oslavy 70. výročia leteckej tragédie na Flôse. Ich organizátormi boli obec Gemerská Poloma, ZO SZPB v Gemerskej Polome a OblV SZPB v Rožňave. Po privítaní a prezentácii pozvaných hostí, za účasti miestnych obyvateľov, detí MŠ a žiakov ZŠ sa začal napĺňať program slávnostného zasadnutia oblastného výboru SZPB. Za zvukov piesne „Slovensko naše“, ktorú zaspieval evanjelický a. v. cirkevný zbor, bola na námestí SNP odhalená tabuľa o priebehu SNP a bojov II. svetovej vojny v našom regióne. Nasledoval presun všetkých zúčastnených k pamätníku tragickej havárii lietadla na Kurtákovú. Lietadlo Douglas 17, ktoré letelo z Rzeszova, prevážalo posily II. paradesantnej brigády do centra SNP. Táto tragédia zabolela každého. Veď navždy vyhaslo 18 mladých životov udatných bojovníkov za dôstojnosť človeka, za nový život. Na tabuli pamätníka je nápis: „Na večnú pamiatku 18 hrdinom SNP, ktorí tragicky zahynuli na tomto mieste pri havárii lietadla 16.X. 1944“.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.