V Gemerskej Polome je niekoľko občanov, ktorí sa zaoberajú vlastnoručne vyrobenými pohľadnicami. Nedávno v obecných novinách dali priestor mladej mamičke. Dnes vám prostredníctvom našej stránky predstavíme pani Oľgu Štrbovú a jej pohľadnice. Kto by nepoznal pani učiteľku, ktorá žiakom na tunajšej základnej škole roky opravovala diktáty, hovorila o spisovateľoch a na hodinách ruského jazyka naučila známu Kalinku, či azbuku. Jej ruky dnes tvoria krásne svojské pohľadnice, ktorými aj mnohých z nás už obdarovala. Ja sa pamätám na jej prácu učiteľky, keď učila moje dievčatá a jej aranžmány zdobili chodby školy a triedy. Odvtedy jej šikovné ruky vystriedali mnohé činnosti. Ani sama neviem, ktorá činnosť ju najviac zaujala, ale myslím, že všetky sú pre ňu výzvou, niečím novým, čo nemôže nechať nepovšimnute a nevyskúšať. Preto som ju oslovila a niečo povyzvedala. Každý mesiac posielam 10-15 pohľadníc. Inokedy zatelefonujem a teším sa, že som možno niekomu urobila radosť. Keďže neviem pekne vyšívať ani šiť, snažím sa aspoň cez zimné obdobie pomôcť dcére, ktorá je veľmi zručná, urobiť plstené guľôčky, ktoré potom spracováva v podobe šperkov. Vystrihujem, nalepujem, kupujem rôzne papiere a malé drobnosti a už pri tvorbe často myslím na toho, komu výrobok venujem. . Už ako malá som začala zbierať známky, zápalkové nálepky, kamienky, odznaky, servítky, pohľadnice. Keďže všetko potrebuje čas, priestor, vedomosti i peniaze, tak sa už len niekedy pozriem na svoju zbierku a poteším sa. Vystrihujem zrnká múdrosti, recepty, žarty a množstvo iných, niekedy aj nepotrebných vecí. Už veľa rokov si píšem denník. Večer si popíšem, ako prebehol celý deň, či som ho správne prežila, či bol naplnený. Som šťastná, keď je v našej rodine všetko v poriadku. Mám rada ľudí, snažím sa urobiť niečo aj pre klub dôchodcov a iné organizácie. Čítala som od Jana Wericha: “Celé tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie je mať rád ľudí a milovať ich. Kto myslí len na seba, ochudobní iných o seba, ochudobní seba o iných, zakrpatie a zahynie.“
Kto pozná pani Oľgu vie, že sa nikdy neuspokojí s jedným druhom činnosti. Jej tvorivá práca priam kričí nápaditosťou a jej zaujímavé dielka potešia už samotným pohľadom. Má rada literatúru a aj pero v ruke ju poslúcha. Slová, ktoré napísala poetka Emily Dickinsová pred viac ako storočím a ktoré nám do redakcie priniesla pani učiteľka možno riadia jej životné kroky, ale so spokojným svedomím môžu riadiť aj kroky každého z nás: „Ak čo len raz zmôžeš pomôcť srdcu zlomenému, môj život nebol zbytočný. Ak čo len raz uľahčím životu strápenému, či stíšim bolesť niekomu – alebo vložím naspäť vtáča do jeho hniezda rodného, tak nežila som nadarmo.“
Prajeme pani Oľge Štrbovej ešte veľa zdravia a tvorivého ducha. Ďakujeme, že si vo svojom každodennom živote našla priestor aj pre našich čitateľov a že neodmietla pozvanie a poodhalila kúsok zo svojho súkromia.
Dana Červenáková
Fotografie: Dana Červenáková (1) a Ondrej Greško (všetky ostatné)
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.