Každý mesiac posielam 10-15 pohľadníc. Inokedy zatelefonujem a teším sa, že som možno niekomu urobila radosť. Keďže neviem pekne vyšívať ani šiť, snažím sa aspoň cez zimné obdobie pomôcť dcére, ktorá je veľmi zručná, urobiť plstené guľôčky, ktoré potom spracováva v podobe šperkov. Vystrihujem, nalepujem, kupujem rôzne papiere a malé drobnosti a už pri tvorbe často myslím na toho, komu výrobok venujem. . Už ako malá som začala zbierať známky, zápalkové nálepky, kamienky, odznaky, servítky, pohľadnice. Keďže všetko potrebuje čas, priestor, vedomosti i peniaze, tak sa už len niekedy pozriem na svoju zbierku a poteším sa. Vystrihujem zrnká múdrosti, recepty, žarty a množstvo iných, niekedy aj nepotrebných vecí. Už veľa rokov si píšem denník. Večer si popíšem, ako prebehol celý deň, či som ho správne prežila, či bol naplnený. Som šťastná, keď je v našej rodine všetko v poriadku. Mám rada ľudí, snažím sa urobiť niečo aj pre klub dôchodcov a iné organizácie. Čítala som od Jana Wericha: “Celé tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie je mať rád ľudí a milovať ich. Kto myslí len na seba, ochudobní iných o seba, ochudobní seba o iných, zakrpatie a zahynie.“
Kto pozná pani Oľgu vie, že sa nikdy neuspokojí s jedným druhom činnosti. Jej tvorivá práca priam kričí nápaditosťou a jej zaujímavé dielka potešia už samotným pohľadom. Má rada literatúru a aj pero v ruke ju poslúcha. Slová, ktoré napísala poetka Emily Dickinsová pred viac ako storočím a ktoré nám do redakcie priniesla pani učiteľka možno riadia jej životné kroky, ale so spokojným svedomím môžu riadiť aj kroky každého z nás: „Ak čo len raz zmôžeš pomôcť srdcu zlomenému, môj život nebol zbytočný. Ak čo len raz uľahčím životu strápenému, či stíšim bolesť niekomu – alebo vložím naspäť vtáča do jeho hniezda rodného, tak nežila som nadarmo.“
Prajeme pani Oľge Štrbovej ešte veľa zdravia a tvorivého ducha. Ďakujeme, že si vo svojom každodennom živote našla priestor aj pre našich čitateľov a že neodmietla pozvanie a poodhalila kúsok zo svojho súkromia.
Dana Červenáková
Fotografie: Dana Červenáková (1) a Ondrej Greško (všetky ostatné)
{jcomments on}

































V Gemerskej Polome je niekoľko občanov, ktorí sa zaoberajú vlastnoručne vyrobenými pohľadnicami. Nedávno v obecných novinách dali priestor mladej mamičke. Dnes vám prostredníctvom našej stránky predstavíme pani Oľgu Štrbovú a jej pohľadnice. Kto by nepoznal pani učiteľku, ktorá žiakom na tunajšej základnej škole roky opravovala diktáty, hovorila o spisovateľoch a na hodinách ruského jazyka naučila známu Kalinku, či azbuku. Jej ruky dnes tvoria krásne svojské pohľadnice, ktorými aj mnohých z nás už obdarovala. Ja sa pamätám na jej prácu učiteľky, keď učila moje dievčatá a jej aranžmány zdobili chodby školy a triedy. Odvtedy jej šikovné ruky vystriedali mnohé činnosti. Ani sama neviem, ktorá činnosť ju najviac zaujala, ale myslím, že všetky sú pre ňu výzvou, niečím novým, čo nemôže nechať nepovšimnute a nevyskúšať. Preto som ju oslovila a niečo povyzvedala. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a