♥ Originál na každú príležitosť
- Je mnoho šikovných ľudí v rôznej oblasti ľudského bytia. Každý si môže svoju zručnosť a originalitu vyskúšať sám. I ja som skúšala rôzne formy a najviac som sa našla v práci s farbami a textilom a ceruzkou s papierom. Voľnou rukou maľované, s malými nepresnosťami prinesie to pravé originálne. Tašky, tričká, obrusy i vankúše – všade môžeme uplatniť svoju fantáziu s vlastnou zručnosťou. Cesta k úspechu tejto originality je v trpezlivosti a schopnosti začínať znova. O to sladšia je konečná odmena.
♥ Dnešný ohromný výber farieb, rôznych ozdobných korálikov a iného materiálu vhodného na tento účel je na trhu dostatočný. S čím najradšej pracuješ, čo Ti vyhovuje?
- Rada pracujem s klasickými farbami na textil (je veľmi dôležité zohľadniť výber materiálu, na ktorom budem pracovať, pretože musíme počítať aj s jeho ďalšou údržbou). Práve farby rozhodujú, stačí vhodne kombinovať a zladiť. Dnes už pridávam aj rôzne ozdobné gombíky, koráliky, mašličky – všetko, čo mi príde pod ruku a ma osloví. Rada pracujem s prírodným materiálom (domáce plátno a vrecovina), ktoré sú mimoriadne vďačným a kvalitným materiálom, pôsobia prirodzene a nevtieravo.
♥ Vlastnoručne vyrobené prekvapenia okorenené originalitou sú tie najkrajšie darčeky pre svojich blízkych. Iste potešia, milo prekvapia a sú nezabudnuteľné a jedinečné.
- Veľmi rada obdarujem najbližších vlastným výtvorom, je to niečo kúsok z môjho „ja“. Mnoho závisí od trpezlivosti, nápadu, momentálnej nálady a v neposlednom rade nezabúdam na osobnosť človeka, ktorému je určený samotný darček, veď každý človek je jedinečný a výnimočný.
♥ Aj naša knižnica sa pýši obrázkami, ktoré si nakreslila a tým aj spestrila našu výzdobu a v niekoľkých číslach našich novín tiež môžeme vidieť Tvoje obrázky.
- V knižnici sú obrázky aj iných šikovných ľudí z našej obce, ja som sa zamerala na postavičky alebo iné výjavy, ktoré ma oslovili a zostali v mojej pamäti z rozprávok, ktoré mi čítali najbližší doma, keď som bola malá. Nebolo ich málo, vždy u nás bol niekto, kto nám (sestre a mne) voľačo prečítal, dokonca starý otec si rád vymýšľal vlastné rozprávky. Všetky obrázky vznikali postupne a samozrejme aj poznať, že postupne s vekom rástli aj samotné ilustrácie. Pri spolupráci s Polomských novinami, kde sa prispôsobujem konkrétnym požiadavkám redakcie, sa mi najpohodovejšie kreslilo pri téme poľovníctva, kde som kreslila poľovnú zver a poľovné psy.
Namiesto záverečného slova
Každý, kto aspoň raz niečo vytvoril vlastnými rukami, začne vidieť v inom svetle a aj všedné predmety sú potom malými vzácnosťami. Dnešný život je veľmi rýchly, neustále nemáme čas. Ako som čítala v jednej knihe – čas sme my, meriame ho svojím životom a dielom, máme ho toľko, koľko ho chceme mať, tak žime a tvorme!
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}obsah/poloma/stanka{/gallery}
{jcomments on}

































Narodeniny, meniny.... Čas malých zázrakov, zastavení a zamyslení, pochopenia malých detailov života, keď je nám všetkým akosi ľudskejšie. Tiež čas darčekov. Ľudia sa dnes obdarúvajú originálnejšie, hľadajú čosi nevšedné, malé, ale predsa veľké. Nie jeden z nás videl v časopise alebo inde obrázok, ktorým by si rád ozdobil svoje tričko. Maľovaniu na textil sa venuje mnoho ľudí, za kratší čas a menej peňazí sa dajú dosiahnuť nádherné výsledky a navyše nepotrebujete nijaké špeciálne náčinie. My sme v Gemerskej Polome našli šikovnú mladú dámu Bc. Stanislavu Červenákovú, ktorá tiež jedného dňa zatúžila vlastniť originálne tričko. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a