si ani nepamätám.
V súčasnosti žijú v malom napätí, lebo po prvýkrát boli pozvaní vystúpiť s touto hrou medzi obyvateľov susedného okresu. V sobotu 5. marca 2011 totiž na pozvanie starostu obce Gemerská Poloma vystúpia po prvýkrát v Rožňavskom okrese. Už sa na to tešia, aj keď žijú s menšími starosťami, ako to pri takýchto akciách už býva. Viacerí z mladých ochotníkov ešte ani neboli nikdy v tejto obci, ktorá je tak bohatá na folklórne tradície i udalosti. Zvedaví sú preto, ako ich Polomci prijmú s touto hrou vo svojej kinosále. Budeme im držať palce tak, ako doteraz, aby vtip a humor so zápletkami Ženského zákona rozveselil aj polomské publikum.
Ako sa nakoniec v Gemerskej Polome uplatnil Ženský zákon v podaní mladých amatérov divadla Kočorhen z Revúčky, dozvieme sa až po vystúpení, ktoré začína v sobotu o 18.00 hod. Vstupné je ozaj symbolické – pre dospelých 1.- €, pre mládež 0,50 €, deti do 6 rokov majú vstup voľný.
(MG-OD)
{jcomments on}
štvrtok, 03 marec 2011 18:29
Ženský zákon s divadlom Kočorhen z Revúčky prvýkrát v gemerskom nárečí aj v Gemerskej Polome Doporučený
Napísal(a) (MG-OD)
Ešte nikto doteraz na Slovensku nezahral klasickú divadelnú hru Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon v gemerskom nárečí. Mladí z Revúčky sú na to hrdí, že celý nápad zahrať Ženský zákon v malorevúckom nárečí vyšiel z ich hláv ešte pred vlaňajším letom. Hru najprv preložili do svojho nárečia, jedného z gemerských nárečí, vyhľadali šikovných a ochotných hercov a hru nacvičili. Predstavenie malo doteraz nebývalý úspech všade, kde vystupovali. Odohrali ho nielen v Revúčke, ale i v Revúcej a okolitých obciach Revúckeho okresu. Doteraz pobavili vtipnými skečmi obyvateľov siedmich obcí a okresného mesta. A toľko repríz na Gemeri s jednou divadelnou hrou
Zverejnené v
Gemerská Poloma


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a